Dvaja v jednom

Dvadsiata štvrtá kapitola- Dávid

Pri raňajkách bolo hrobové ticho. Každý žul a venoval sa svojmu tanieru. bolo mi to veľmi podozrivé. Nevedel som čo sa stalo a tak som sa spýtal: „Čo sa vám všetkým porobilo?" Nikto mi nevenoval pozornosť. Len mama si odkašľala a s prázdnym tanierom sa vybrala k drezu. Vzal som si tri rožky a natrel som si ich maslom. Zrazu Jakub buchol pohárom po stole a celý odutý vyšiel z kuchyne. Strelil som nechápavým pohľadom po mame a neskôr aj po otcovi, ktorý mi na to odvetil: „ Spomenul si." Po tomto som tomu nerozumel ešte viac. „ Veď keď si spomenul nemal by byť rád?" spýtal som sa logicky. Otec mi len naznačil že nemá tušenia a mama sa pustila do umývania tanierov.

Vybehol som po schodoch a zaklopal na izbu svojho o 5 minút mladšieho brata. Z vnútra sa neozývalo nič a tak som otvoril dvere. „Čo ti je Jakub?" opýtal som sa ho na rovinu. „ Spomenul som si na všetko. Na všetko čo som s ňou zažil. A aj na to čo som jej deň pred haváriou urobil. A ona? Chodila za mnou trpezlivo každý deň. A ja som ju včera poslal do čerta!" povedal nahnevane a utrápene zároveň. Nevedel som čo mu na to odvetiť. Na jednej strane to bol môj mladší brat a chcel som aby bol šťastný a na strane druhej som túžil byť šťastný s ňou ja. Mlčal som. Potom a niečo napadlo a potichu som sa spýtal : „ Miluješ ju?" „ Ja neviem. Asi k nej niečo cítim." odpovedal váhavo. Nechal som ho premýšľať a sám som tiež šiel.

Bojoval som sám so sebou. Nevedel som ako to teraz bude. Dúfal som, že možno niečo budeme mať spolu, ale takto by to nešlo. Nechcel som ani aby sa Jakub trápil. Ach, ale nám obom pomotala hlavu. Nemal by som jej napísať, že si Jakub spomenul? Veď rozhodla by sa sama. Ale myslím, že by sa rozhodla pre Jakuba, veď mňa pozná len pár dní. Uvažoval som. Rozhodol som sa to nechať tak.

Začal som si baliť veci. Myslel som si, že najlepšiebude ak odídem do Prahy. Od všetkého utečiem a na Jakubovu Sofiu zabudnem.Nahádzal som do cestovnej tašky zopár boxeriek, ponožiek ', riflí a nejakétričká. Zobral som tašku a odniesol som ju do kufra auta. Cestou som naschodoch stretol mamu. „ Ty si sa kam vybral?" začudovane sa ma opýtala. „ Idemdo Prahy. Od zajtra mám prednášky." zaklamal som. Mama ešte protestovala abysom zostal na obed, ale nedal som sa a odišiel som.