Dvaja v jednom

Siedma kapitola- Sofia

Po týždni strávenom s rodinou, domácou stravou a oddychu je čas sa rozlúčiť a vrátiť sa späť do Bratislavy. Do začiatku školy som síce mala ešte týždeň, ale chcela som si nájsť brigádu keďže tú v bagetérii som stratila. Vždy sa rada vrátim domov, ale asi by som tu už nechcela zostať bývať natrvalo.

Keď som nastúpila na vlak do Bratislavy sadla som si do prázdneho kupé a spravila som si pohodlie. Zahľadela som sa na krajinu za oknom a začala som premýšľať o udalostiach, ktoré sa stali pred mojim odchodom z Bratislavy. spomenula som si, že by som si mala zapnúť telefón, keďže po príchode do Žiliny som ho vypla. Na displej mi vyskočilo niekoľko zmeškaných hovorov od kamarátok a esemeska z neznámeho čísla. Prečítala som si ju a v hlave akoby som mala roj včiel. Bola od Jakuba. Odkiaľ má Jakub moje číslo? Rozprával sa o mne s Lukášom? Nemyslím si, žeby mu môj bývalý dal moje číslo. Prečo ma potrebuje vidieť? Mám sa s ním vôbec stretnúť?

Odhodlala som sa mu odpísať. „ Ahoj Jakub. Prepáč bola som mimo BA. Kedy a kde by si sa chcel stretnúť?" Odoslané. Mala som z toho veľmi zmiešané pocity. Ale povedala som si, že sa nechám prekvapiť.

Hneď na to mi prišla Jakubová odpoveď: „ Kde si teraz?" On sa chce stretnúť hneď ? A nech, veď nemám čo stratiť. „ Som vo vlaku do Blavy, dorazím o hodinu." samozrejem na odpoveď som nemusela dlho čakať. „Počkám ťa na stanici. Neviem sa dočkať." Čože ? On sa nevie dočkať? Celú cestu mi to vrtalo v hlave.

Naozaj ma už na stanici čakal Jakub. Musím uznať, že bol očarujúci. Zdalo sa mi, že sa snažil učesať svoje blond vlasy, ale vôbec ho nechceli poslúchať. Samozrejme znova ma upútali jeho oči. Vyžarovala z nich úprimnosť, ale aj niečo iné, možno nervozita. Napoznám Jakuba tak dobre, ale jeho oči vedia prezradiť veľa.

Zbadal ma. Naše pohľady sa stretli a on sa zoširoka usmial a vyšiel mi v ústrety. Mocne ma objal a ja som prestala vnímať všetkých ponáhľajúcich ľudí. Stáli sme tam len ja a on a objímali sme sa. Stretli sme sa len dvakrát a aj to na krátku chvíľu, ale mala som pocit, že ho poznám už veky. Jakub sa odtiahol, znovu sa mi zadíval do očí a spýtal sa: „Kam by si chcela ísť? Mohli by sme ísť do jednej výbornej kaviarne, robia tam fantastickú čokoládu." „Tak poďme." usmiala som sa a Jakub mi vzal kufor.

Kaviareň bola neďaleko môjho bytu, a nepriek tomu som tam ešte nebola. Objednali sme si horúcu čokoládu. Ja bielu a Jakub tmavú, mliečnu. Bez problémov sme sa dokázali rozprávať o všetkom aj keď som mala strch, aby som nepovedala nejakú hlúposť. Bola som rada, že sedím pretože pri jeho pohľadoch sa mi podlamovali kolená.

Keď nám čašník priniesol naše čokolády a ja som si vložila prvé sústo do úst, bola to jedna báseň. „ A čo hlava? Dúfam , že nie sú žiadne následky." zažartovala som naražajúc na incident pri našom prvom stretnutí. „ Moja hlava je v poriadku. Som rád, že si mi dala dverami po hlave inak by som prepásol tak super dievča ako si ty." znovu ma Jakub dostával do kolien.

Pomaly sme sa pobrali domov. Keďže bývam blízko , cesta nám netrvala dlho. V jednej ruke držal kufor a druhou rukou ma jemne chytil za ruku. Zastali sme pred mojim vchodom, kde pred pár týždňami som mala potýčku s Lukášom. Postavil sa oproti mne, kufor položil na zem, ale druhou rukou ma ešte stále držal. Zase sa mi zahľadel do mojich lieskovo orieškových očí a ja som za znova stráca v tých jeho. Pravou rukou mi jemne zovrel zátylok a ja som už len čakala na sladký dotyk jeho pier s tými mojimi. No on mi dal letmú pusu na čelo a poprial mi dobrú noc. Bolo to pre mňa žalostne málo, ale nezostávalo mi nič iné len mu tiež popriať dobrú noc.

Vytiahla som kľúče z kabelky a otvorila si vchodové dvere. Zastavila som sa ešte pri schránke, keďže som tu týždeň nebola. Mala som tam nejaké tri listy. Nastúpila som do výťahu a vyviezla som sa hore. Doma nikto nebol, pretože Saška aj Miška ešte zostali u rodičov. Kabát som hodila na vešiak, kufor položila do obývačky a šla som si otvoriť listy. Už po prvých riadkoch listu mi prechádzal mráz po chrbte a oblieval ma studený pot. Bolo to predvolanie krajského súdu za ublíženie na zdraví. Lukáš ma zažaloval!