Dvaja v jednom

Tridsiata siedma kapitola- Sofia

Vedela som, že sa niečo deje. Jakub sa ma snažil „nenápadne" zabaviť, aby som si nevšimla ako dlho bol Dávid preč. No ja som si to všimla veľmi dobre. Všimla som si aký vystresovaný prišiel naspäť do izby. Odmietla som však sa ho na hocičo pýtať. Chcela som aby so mnou komunikoval sám od seba. Aby mi povedal čo sa deje bez toho aby som mu položila otázku. A ak ma pokladá za tak hlúpu, že uverím každej blbosti tak je na omyle.

Ošíval sa premýšľal, ale nakoniec sa predsa len rozhodol vyklopiť mi to. „ Bola tu Peťa. Moja bývalá frajerka. Nikdy som ti o nej nehovoril pretože to bola pre mňa nielen uzavretá, ale aj spečatená kapitola. Boli sme spolu pomerne dlhý čas, dva a pol roka, no potom sa zbalila a odišla do Ameriky. Nekomunikovali sme spolu za celé tie tri roky a úprimne som ani neveril, že ju niekedy ešte uvidím. Jej príchod ma šokoval." Bola som rada, že bol ku mne úprimný a že aj keď to začiatku zdráhavo, ale povedal mi to. „ A čo od teba teda chcela?" zvedavosť ma predsa len premohla. „ Nič. Chcela sa iba porozprávať. Ale poslal som ju preč." a týmito slovami sa téma Peťa uzavrela a viac sme ju neriešili.

Po veľmi príjemnej prvej spoločnej strávenej noci s Dávidom som sa vracala do môjho bytu. Pred vchodom stála vyššia ryšavka s plnšími tvarmi. Nikdy som si ju tu nevšimla. Okoliu nevenovala žiadnu pozornosť. Neustále ťukala do svojho mobilného telefónu. Nevenovala som jej žiadnu ďalšiu pozornosť a priložením čipu som otvorila vchodové dvere bytového domu. Vtedy mladá ryšavá asi 25-ročná slečna zdvihla pohľad od telefónu a spýtala sa: „ Vy ste Sofia?" Bola som si stopercentne istá, že tú ženu som nikdy predtým nevidela. Odvetila som jej, že som to ja a premerala som si ju ešte raz od hlavy až po päty či si na niečo nespomenie. Ale nič. „ Som Petra Sajkovská. Bývalá Dávidova priateľka." predstavila sa mi a podala mi ruku. Pustila som dvere a potriasla som jej rukou. Nemala som ani tušenia čo by odo mňa mohla chcieť. Buď mi chcela vyškriabať oči, že chodím s jej bývalým alebo mi možno chcela o ňom niečo závažné povedať. Napríklad, že je to manželský podvodník. Na ďalšie moje výmysly myseľ nemala priestor pretože Petra mi objasnila dôvod svojej návštevy: „ Mali by sme sa porozprávať o Dávidovi. Môžem ísť ďalej?" „Iste." stroho som odvetila a znova som otvorila vchodové dvere. Vyviezli sme sa výťahom na šieste poschodie a vošli do prázdneho bytu. Usadila som ju na gauč, uvarila kávu, do misiek nasypala sladké aj slané pochúťky a sadla som si k nej plná očakávania, ale aj trochu nepríjemného pocitu ako sa to vyvinie. Petra začala bez toho aby som ju musela vyzvať: „ Neviem ako ti náš príbeh opísal Dávid no myslím, že by si si mohla vypočuť aj moju verziu. Spoznali sme sa na strednej škole. V treťom ročníku som k ním prestúpila a už od začiatku sme k sebe mali dosť blízko. Spočiatku to bolo len dobré kamarátstvo a niečo viac sme veľmi neriešili. Boli sme spolužiaci a ak by to nevyšlo bolo by to horšie ako normálne. No v polovičke štvrtého ročníka sme si povedali, že nemáme čo stratiť a tak sme to skúsili. Zo začiatku sa nám to zdalo zvláštne, ale rýchlo sme si na to zvykli a rovnako aj okolie. Boli sme spolu šťastný. Mali sme svoju partiu, ktorou bola ich kapela. Lenže bola som spolužiačkou aj Jakuba a trávili sme spolu skoro rovnako veľa čas ako s Dávidom. Nikdy medzi nebola tá iskra ako medzi Dávidom a mnou, ale boli sme si veľmi blízky. Dá sa povedať, že sme boli taká nerozlučná trojka. Lenže vo vzťahu majú byť dvaja nie traja. Dávid začal na Jakuba žiarliť a keďže Jakub nechcel byť s vlastným bratom za zlé prestal sa so mnou stretávať. Lenže náš vzťah Jakubovým odchodom veľa stratil, stále tam bola iskra, ale chýbalo tomu niečo. A tak akoby na pol plynu fungoval náš vzťah. Dávid si to neuvedomoval, ale ja som Jakubom odchod veľmi pociťovala. Nemala som sa komu vyžalovať keď sme sa s Dávidom pohádali, nemal nás kto udobriť, nemal kto veci nadľahčiť. Uvedomila som si, že ja nemilujem Dávida samotného, ale keď sú spolu. Nedokázala som mu to povedať a ani som nedokázala byť len s ním bez tej druhej pre mňa chýbajúcej polovičky. Rozhodla som sa ujsť. Odísť ďaleko kde by som nemusela nič vysvetľovať." Petra nevypila uvarenú kávu len sa zdvihla a odišla.

Zostala som tam sedieť ako obarená. A premýšľalasom nad tým koľko toho s ňou mám spoločné. Možno sme sa nespoznali nastrednej a možno som najprv chodila s Jakubom, ale v jej príbehusom našla veľa spoločného s tým mojim.