Dvaja v jednom

Tretia kapitola- Sofia

Spokojne som si vo štvrtok večer čítala knihu a počúvala rozhovor Mišky a mojej ďalšej spolubývajúcej Sašky. V pozadí bežala telka zapnutá na jednotke. Akurát išiel domov sladký domov. Ani na jednu vec som sa nedokázala úplne sústrediť. Myšlienky mi blúdili na rôzne aj nepoznané zákutia.

„Sofia?!" zakvílila Saša vyzerajúca z okna. „Hmmm..." neprítomne som hľadiac na ňu odvetila. Saška iba mávnutím ruky naznačila aby som sa šla pozrieť von oknom. Až keď som bola bližšie počula som zvuk malých kamienkov odrážajúcich sa od nášho okna. Z nevysvetliteľného dôvodu ma to potešilo. V kútiku duše som dúfala, že to bude Jakub čakajúci na mňa s nápisom „ Ľúbim ťa" na chodníku z lupeňov bielych ruží. No pohľad na Lukáša ma veľmi rýchlo prebral z mojich fantázii.

V rýchlosti som na seba vzala zelený sveter a zbehla dole 96 schodov. Div som si nohu nezlomila. Nie žeby ma dopredu hnala nehynúca láska k Lukášovi, ale hnev! Vybehla som na ulicu a začala po Lukášovi ziapať na plné hrdlo aj napriek množstvu ľudí ktorí ma mohli počuť. „ Ty si po tom všetkom dovoľuješ ešte prísť?! Nikto ťa tu nechce, vypadni! Ty máš ale drzosť! Ak si prišiel po nejaké veci, ktoré si si u mňa zabudol, môžeš si ich hľadať v kontajnery!" Došiel my dych. Už už som išla povedať ďalšie nenávistné slová, ale v ústach som pocítila jazyk! ÁNO JEHO slizký hnusný JAZYK bol v MOJICH ústach. Po asi najdlhšej sekunde v mojom živote som sa konečne spamätala a z celej sily som stlačila čeľusť. V zapätí som pocítila v ústach sladko-kovovú chuť jeho krvi. Po až neľudskom Lukášovom výkriku som povolila zovretie. Jeho jazyk sa v okamihu vytiahol. Kvapkajúca krv mu zašpinila modrú košeľu. Zaspätkovala som a vbehla do vchodových dverí, ktoré som starostilo zabuchla.

Ani hlasný zrýchlený dych mi neprehlušil šialené množstvo myšlienok. „Čo ak som mu spôsobila doživotnú traumu? Zažaluje ma? Musela som reagovať tak nepremyslene? Čo ak ... ?" začali sa mi z očí drať slzy ako hrach. Neviem kedy a či sama alebo s niečiou pomocou som sa dostala hore. Ale už som ležala vo svojej posteli a neplakala som.