Tridsiata tretia kapitola- Sofia

86 7 0
                                    

Po hodine rozprávania k nám dobehol vysmiaty Jakub. „ Dávid, všetci z účinkujúcich aj VIP hostia idú potom na párty ideš tiež? Sofia nechceš ísť s nami?" dodal celý rozžiarený. Obaja sme súhlasili, že je to dobrý nápad a Dávid si ešte skočil po veci do zákulisia. Zostala som tam s Jakubom sama a po chvíli prerušil ticho: „ Nevedel som, že ste s Dávidom taký dobrý kamaráti. Alebo spolu niečo máte? Nie žeby ma do toho niečo bolo len tak zo zvedavosti." zaskočil ma svojou otázkou. „Keď si bol v nemocnici tak sme sa spoznali a tak občas sa porozprávame čo nové." snažila som sa znieť, že o nič nejde. Netušila som ako by zareagoval na to keby sme spolu niečo mali. Vyzeral síce, že náš rozchod neberie tragicky, čo som nebrala ani ja, ale predsa len je to jeho brat. K tomu všetkého DVOJČA!

Párty bola v plnom prúde. Bola najlepšia na akej som kedy bola! Členovia Sfleku sú úžasný. So všetkými som si sadla výborne sme sa bavili s babami sa dalo v pohode pokecať. Dávid sa mi venoval celý čas. Bol vážne pozorný až to niektorým pripadalo podozrivé. Hlavne Soňa s Jakubom do nás v kuse rýpali. Bibe to bolo totálne jedno pretože sa opila s Tomášom a konečne mu povedala čo k nemu cíti. Našťastie to dopadlo dobre a jeho reakciou bol vášnivý bozk.

„ Myslím, že je to tu dosť vydýchané. Idem na vzduch." oznámila som si a obliekla som si bunku. Dávid sa ponúkol, že pôjde so mnou, aby som tam nestála sama. Soňa s Jakubom si nemohli odpustiť veľavravné pohľady a úškrnky. Vyplazila som na nich jazyk a s Dávidom sme vypadli z klubu. Vonku nás ofúkol chladný vietor a tak som si bundu pritiahla viac k telu. Smiali sme sa, smiali sme sa a ešte raz smiali. bolo nám obom výborne. Boli sme v spoločnosti skvelých ľudí kde bola výborná atmosféra a zábava.

Oprela som sa o múr budovy a zahľadela som sa na hviezdy, ktoré bolo celkom jasne vidieť aj napriek pouličnému osvetleniu. Ukázala som prstom do neba akoby na presný bol a povedala som: „ Aha, veľký voz." Dávid zdvihol zrak smerom k miestu, na ktoré som ukazovala. Stála som tam opretá o múr a pozorovala som ho ako fascinovane hľadí na hviezdy. Priblblo sa na nich uškŕňal. Prišlo mi to veľmi vtipné a tak som sa začala z celého hrdla smiať. Dávid sa na mňa nechápavo pozrel a jeho pohľadom mi kládol otázku. „ Smejem sa na tebe." predrali sa slová z môjho hrdla pomedzi smiech. „ Tak na mne? Héééj?!" akoby varovne sa ma spýtal. No ja som sa smiať neprestala. Pomalým krokom podišiel ku mne. Bol odo mňa vzdialený len niekoľko centimetrov. Môj smiech sa zmenil na jemný úsmev. Stále sa približoval a vzdialenosť medzi nami bola menšia a menšia. Cítila som ako sa ma dotýka jeho teplý dych. Moje srdce bilo pravidelne ako stokrát rýchlejšie ako obyčajne. Mala som pocit, že tlkot môjho srdca musí byť počuť na metre ďaleko. A on sa stále približoval. Bol tak blízko že medzi nás by nevošiel ani list papiera. Naše pery sa už skoro dotýkali a on zastal. Horela som túžbou po jeho teplom bozku, plnom lásky. Túžila som po jeho vášni. Túžila som po ňom celom. Nekonečné sekundy, ktoré sa pre mňa stávali hodinami mi len hľadel do očí. A naraz v zlomku sekundy sa naše oči zavreli, naše pery spojili a vo mne sa rozlialo hrejivé teplo.

Prešlo niekoľko stotín, sekúnd, minút, na tomnezáležalo. Vtedy záležalo len na nás dvoch. Bola to naša chvíľa. Bála som sačokoľvek povedať aby som neprerušila ten jedinečný moment. Oprel si čeloo to moje a tichým hlasom prehovoril: „ Ľúbim ťa." nechal to chvíľuznieť a pokračoval: „ Bránil som sa tomu, pretože si bývalka môjho brata.Nechcel som mu ublížiť, ale on je už veľký a zvládne to, ale ja by som tobez teba nezvládol." Nemala som na to slov. Bol ku mne úprimný. Brala som torovnako. Dala som mu letmý bozk na ústa, ktorý nahrádzal slová, ktoré mineprichádzali na um. 

Dvaja v jednomحيث تعيش القصص. اكتشف الآن