Dvaja v jednom

ôsma kapitola- Jakub

Na intrák som sa vrátil s blaženým úsmevom, ale čo bolo podozrivejšie aj Lukáš mal nadmieru vyškerený. „Čau!" pozdravil som sa, ale viac som mu nevenoval pozornosť. Sadol som k počítaču a otvoril som svoju emailovú schránku. Očakával som nejakú odozvu na niekoľko rozoslaných životopisov. Konečne som sa dočkal. Zopár mi s poľutovaním oznámili, že teraz nepotrebujú nikoho nového, ale ak sa niečo uvoľní ozvú sa mi. Ale najdôležitejšia firma, do ktorej som naozaj chcel ísť ma prijala. Firma GADES pomáha ľudom, vyriešiť ich problémy mimosúdne. Som veľmi rád, že som sa tam dostal aj keď som ešte len štvrtákom na právnickej fakulte. Táto práca mi dá veľa skúseností do mojej budúcej kariéry.

Naliehavé klopanie na dvere ma vytrhlo zo zamyslenia. Otvoril Lukáš, keďže bol bližšie dverí a nebol mimo realitu ako ja. Cez Lukáša som dobre nevidel, ale zdalo sa mi že tam stojí žena. Bez pozvania vletela do izby. Stŕpol som. Bola to Sofi. Mala červené oči plné hnevu, rozmazanú špirálu a celá bola nesvoja. Vyskočil som na rovné nohy a chcel som vedieť čo sa stalo, ale začala sama: „ Lukáš ty nie si normálny. Ty ma prídeš obťažovať a mňa ešte zažaluješ? Myslíš, že čo tým dosiahneš? Chcel vytiahnuť z mojej rodiny peniaze? Alebo o čo ti do pekla ide?!" Sofi sa snažila pôsobiť suverénne, ale bolo vidieť, že každú chvíľu sa zosype. Ja som pohľadom prepaľoval Lukáša a v hlave som z neho už vytriasal dušu. „ Sofinka nemyslela si si snáď, že to nechám tak. Mám lekársku správu, ktorá všetko potvrdzuje a mám Jakuba, ktorý mi tiež všetko dosvedčí! Skončila si!" zasyčal Lukáš ako slizký had. Sofia sa rozbehla von už s očami plnými slz. Rozbehol som sa za ňou a za sebou som počul Lukášov diabolský smiech.

Dobehol som ju až na ulici. Držal som ju za ruku, aby mi neutiekla a hľadel som na jej tvár. Slzy jej po lícach stekali jedna za druhou, nechávali za sebou mokré stopy, po ktorých sa už valila ďalšia. Pozerala do zeme. Nesnažila sa ujsť ani sa so mnou rozprávať len pravidelne vzlykala. Pritiahol som si ju k seba a tuho ju objal. „ Nikdy by som tomu bastardovi nepomohol! Ani som nevedel, že to spravil." šepkal som jej do ucha, „ Som budúci právnik, pomôžem ti. Ale ešte skôr z toho sviniara vymlátim dušu!" Snažil som sa ju upokojiť. Po čase keď sa ako tak upokojila som ju odprevadil domov, navaril jej kamilkový čaj a nechaj ju sa vyspať. Jej spolubývajúce Alexandra a Michaela mi sľúbil, že sa o ňu postarajú keby čokoľvek potrebovala. Cestou domov som premýšľal či ho zmlátim alebo to spravím ešte horším.

Lukáš bol zjavne z toho, že som bežal za Sofiou zmätený a hneď ako som vošiel do izby začal: „Doriti, čo ty máš s mojou bývalkou, že si za ňou tak utekal?" „Mňa by skôr zaujímalo, prečo si to chúďa dievča zažaloval." odvetil som naoko pokojne. Lukáš zvlnil svoje ústa do širokého úškľabku. Sadol si na stoličku, ktorú pootočil tak, aby na mňa videl. „Ublížila mi na zdraví a ja jej  nič nedarujem!" „Lukáš, dobre vieš, že ty si nemal pchať jazyk tam, kam už dávno nepatril. Bránila sa a ty to vieš. Vieš, že súd sa radšej prikloní na stranu chúďatka dievčaťa ako na stranu nejakého fagana. Prerobíš na tom peniaze a úplne zbytočne. A ešte, aby som nezabudol, na moju pomoc zabudni. Ja som tam nebol a nemienim krivo svedčiť kvôli tvojim výmyslom. Dobre ti radím stiahni to obvinenie." Vybalil som naňho môj práve vymyslený prejav. Snažil som sa tváriť ako jeho kamarát, ktorý sa mu naozaj snaží poradiť. V konečnom dôsledku som sa mu snažil poradiť, inak by dostal nakladačku. „ To nie je tvoja vec!" vybafol na mňa. Bol som so sebou spokojný. Aspoň sa mi ho podarilo zneistiť.