Dvaja v jednom

Tridsiata štvrtá kapitola-Dávid

Dnu sme sa vrátila akoby nič, ale ja som v ústach ešte stále cítil chuť jej sladkých pier. No nemohol som sa k nej správať tak ako som chcel. Jakub síce vyzeral byť úplne v pohode s ich rozchodom, ale aj tak na to treba ísť pomaly. Som si istý, že nám so Sofiou nič za ten čas neutečie. Veď predsa pre nami je ešte celý život. Jakub so Sofi tiež do toho skočili po hlave a ako to skončilo?

Vyvalil som sa na gauč vedľa Andreja a Tomáša, na ktorom bola nalepená Biba. Boli tak poprepletaný, že som mal niekedy problém rozoznať , ktorá končatina je koho. Prsnatá ryšavka v krátkej sukni, naozaj krátkej, nám doniesla ďalšie kolo. S Andrejom sme si pripili a na ex vypili dvojitú vodku, ktorú sme mali naliatu v pohároch. Soňa s Jakubom a Sofiou viedli dozaista viedli zaujímavú debatu ( vôbec netuším o čom). Sofia na mňa z času na čas žmurkala a znovu sa venovala svojim spoločníkom. Ja s Andrejom a Tomášom sme pili jeden pohárik za druhým. Náramne sme sa bavili na Bibe, ktorá sa neskôr samozrejme na všetkých troch príšerne urazila a jej milovaný Tomáško za ňou musel doliezať ako poslušný psík aby sa udobrili. Som viac než presvedčený, že keby bol Tomáš triezvy a bola by ti iná voľná baba ( myslím, že by ani nemusela byť voľná), Tomáš by za Bibou takto nelozil aby sa prestala hnevať. Koniec koncov Tomáš nebol zlý chalan, len baby striedal ako špinavé ponožky. Odjakživa tvrdil, že ešte nenašiel tú pravú, ale keď ju nájde všetko sa zmení. Chúďa Bibiána, myslí si, že práve ona je tá pravá a bude s ňou dlhšie ako jednu noc.

Musí sa priznať, že to čo som robil a ako som sa dostal domov viem len z fotiek, ktoré som našiel po prebudení v telefóne. Vstal som z postele a pomalými, veľmi pomalými krokmi som sa presúval do kuchyne. Schody pre mňa boli v to ráno veľkou zaťažkávacou skúškou. Každý jeden schod som cítil v hlave ako bodnutie trojzubcom ( nikdy som trojzubcom bodnutý nebol, ale takto nejako som si to predstavoval). Po zvládnutí osemnástich schodoch som sa konečne dostal do kuchyne. Túžil som len po kanistre studenej vody a tabletke na hlavu.

„ Tak čo ako sa cítiš braček?" opýtal sa ma Jakub vyškerený od ucha k uchu a „priateľsky" ma potľapkal po pravom pleci. Samozrejme to bola rečnícka otázka, pretože na mne bolo zjavne vidieť ako sa aktuálne cítim. A tak som bez slova otvoril chladničku odkiaľ som vybral moju spásu v podobe studenej vody. Odskrutkoval som vrchnák na fľaši a začal som piť. Chladná tekutina sa mi rozlievala so vnútornostiach a hasila môj nekonečný smäd. Dva litre som vypil akoby nič a sadol som si k stolu. „ Ako sme sa vlastne dostali domov?" spýtal som sa Jakuba, ktorý práve hltal omeletu, ktorá voňala úžasne. Jakuba neprekvapilo, že si to nepamätám a tak odpovedal: „ Zavolal som otcovi, ktorý nás všetkých zobral a každého odviezol domov. Nemusíš sa báť aj tvoja frajerka došla domov v poriadku. Veď ona na rozdiel od teba nebola sťatá ako teľa." Zavlnil som obočím a z môjho výrazu tváre vyčítal otázku a tak aj bez jej vyslovenia odvetil: „ Áno viem o tom. Veď si to vykrikoval po celom klube až sa za teba musela hanbiť. Snažil si sa ju pobozkať ale keďže si bol v takom stave v akom si bol nezvládol si to a vyvrátil si obsah svojho žalúdka hneď vedľa jej nôh. Mám pokračovať čo všetko si ešte robil?" spýtal sa ešte na koniec, no nečakal na moju odpoveď, a preto vstal a hodil tanier do drezu. Už bol na odchode keď ho zastavila moja otázka: „ Hneváš sa?" „ Myslíš či sa hnevám na teba kvôli tomu, že som sa včera za teba musel hanbiť ako pes alebo či sa hnevám na teba preto, že aktuálne chodíš s mojou bývalkou?" položil mi protiotázku. Nehľadiac na to, že mi položil otázku, v ktorej som si mal vybrať jednu z možností som začal svoju obranu: „ Vieš, ja ju mám naozaj rád. Ja chápem, že ti zrejem vadí, že s ňou chodím, ale nemôžem si pomôcť." Jakub len rozhodil rukami a zavrel sa do svojej izby.