Bolestivá cesta ku šťastiu [Snarry]

2. Spriadanie plánov

Ráno sa Harry zobudil ako posledný. Konečne sa cítil odpočinutý a dobre naladený. Chvíľu sám nevedel, v čom tá zmena nastala, ale hneď ako si spomenul na včerajší rozhovor, tak mu to bolo jasné. Konečne mal nádej a chuť ďalej žiť. Obliekol sa a rýchlo zbehol do spoločenskej miestnosti. Tá bola skoro prázdna, teda až na Rona s Hermionou a skupinku prvákov, ktorí si trénovali pohyby s prútikom.

„Ach Harry, konečne! Práve som sa ťa chystal ísť zobudiť. Raňajky sú v plnom prúde. Ak sa nepohneme, nič nám nezostane. A ja mám hlad ako vlk!" Zvolal Ron.

„...Bré ráno. Mali ste ma zobudiť. Ešte šťastie, že je dnes sobota. Nemám rád, keď do seba musím všetko rýchlo nahádzať... Čo dnes máte v pláne, ak sa smiem spýtať?" Zaujímal sa Harry cestou do veľkej siene.

„No," chytila sa hneď odpovede Hermiona, „ráno som stihla Ronovi zhrnúť to, o čom sme sa bavili večer. Takže by som navrhla, aby sme šli po raňajkách do knižnice. Tam by sme mohli mať trochu súkromia a vymyslieť, čo s tým spravíme."

Harry sa na nich vďačne usmial. „Ja...Fajn. Decká vďaka, že mi pomáhate a podporujete ma."

„Jasné Harry, sme predsa priatelia. Navyše, ak sa ti to podarí, tak to bude snáď väčší úspech, ako porážka Voldemorta... Hoci, ak je pravda čo si povedal Hermione... Tvoje šance sú pomerne veľké."

Harry troška zneistel. „No neviem Ron. Povedal by som, že on je ten najtvrdohlavejší muž na svete... A keď si vzal do hlavy, že nie je žiadna reálna šanca, že by som ho mohol mať rád... Navyše netreba zabúdať na to, že je to profesor a to je celkom proti jeho morálnym hodnotám..."

„Neboj sa. Uvidíš, vymyslíme to tak, že nebude schopný držať sa od teba ďalej! A to, že je to tvoj profesor, hmm to by mohol byť problém v prípade, že by si nebol plnoletý, ale to ty si. Navyše školu už navštevuješ len dobrovoľne, takže ani on by z toho nemal mať žiaden problém. Ale ak ti mám povedať pravdu, z toho čo som počul by som povedal, že ani jeho morálne zábrany nie sú až tak veľké. Inak by na teba nemyslel spôsobom, akým na teba zrejme myslí!" Ron to povedal tak presvedčivo, že mu Harry skutočne uveril a neistota z neho opadla. Túžia po sebe navzájom, tak by to predsa nemal byť žiaden problém!

Raňajky ubehli v pokojnej atmosfére za družného hovoru. Potom sa spoločne vydali do knižnice, kde si našli tiché miesto. Usadili sa okolo malého stolíku a okolie zabezpečili kúzlami tak, aby sa mohli nerušene rozprávať bez obáv, že by ich niekto vyrušil alebo by si ich vypočul niekto neželaný.

„Tak Harry, trochu som o tom rozmýšľala. Na začiatok by asi bolo dobré aby si s ním skúsil tráviť trochu viac času. Musíš sa zdržovať v jeho okolí. Je prekvapujúce, že to hovorím, ale zrejme sa budeš musieť snažiť získať čo najviac trestov..."

„Počkaj Hermi, myslím, že tresty nie sú najlepšie riešenie. Iba by si myslel, že ním pohŕdam a svojou prácou na hodine sa mu vysmievam, a to nechcem. Cez prázdniny sme spoločne celkom dobre vychádzali... Nemôžem to všetko pokaziť... Myslím, že mám lepší nápad. Veď viete, že po škole by som to chcel skúsiť ako čaromedik, ale na to aby ma prijali, musím perfektne ovládať elixíry. Po Voldemortovej smrti som sa snažil dohnať všetko, čo som zanedbal a študoval som aj materiály navyše, ale... Obávam sa, že moje výsledky počas posledných dvoch mesiacov nestáli za veľa... Rozmýšľal som nad tým, že by som ho požiadal o doučovanie. Bolo by to ideálne riešenie. Spojil by som tak príjemné s užitočným."

„Super, tak teda prvý krok je jasný. Zatiaľ nám to ide skvelo!" Zvolal nadšený Ron. Hermiona sním súhlasila, ale bolo jej jasné, že toto stačiť nebude. Na chvíľu sa zamyslela a potom sa Rona spýtala: „Ron? Ako je na tom teraz Charlie s Dracom?"