Bolestivá cesta ku šťastiu [Snarry]

6. S pravdou von

Nemal tušenie, čo má Draco v pláne a nemal predstavu, čo by mal pri dnešnom doučovaní očakávať. Prišiel do triedy, no nič zaujímavé sa nedialo- s výnimkou toho, že Snape vyzeral byť akýsi... Roztržitý. A v tom videl Harry problém. Snape predsa nebýva roztržitý! To mohlo znamenať len jedinú vec- nech už spravil Draco čokoľvek, musel byť úspešný. Stačilo už len dúfať, že to nakoniec povedie k tomu, aby sa Severus vydal tým správnym smerom. Mladý chrabromilčan len nechápavo rozmýšľal, čo myslel vetou: Zabudnite na neho! Ako ich rozhovor pokračoval, začínal Harry chápať blondiakov plán. Jednoducho brnkal na profesorovu ochrannú strunu.

Keď si ho Severus pritiahol k telu a uväznil ich pery v bozku, Harry neveril. V šoku zostal bez pohnutia stáť a snažil sa uložiť si do pamäte ten pocit. No skôr, ako by sa mohol Harry k bozku pridať sa tvár druhého muža odtiahla na toľko, aby sa mohli pozerať do očí.

Tmavé, takmer čierne oči s naliehavosťou hľadeli do tých zelených. Z úst v tichom šepote vyšli slová. „Záleží mi na tebe- tak ako na nikom- to je dôvod, prečo ťa chcem uchrániť od zbytočnej bolesti."

Harry, ktorý sa omámene pozeral do temných hĺbok profesorových očí len sťažka vnímal význam slov. S vypätím síl prinútil svoje ruky k pohybu. S úmyslom pritiahnuť si profesora bližšie uchopil jeho hábit pevne do pästí.

Ten pohyb pôsobil na Snapea ako bič. Mozog, ktorý v záchvate hnevu a potlačovanej túžby vypovedal službu znovu naskočil a on si spätne prehral posledné okamihy. Zdesený z vlastného konania si ruky, ktoré pevne zvierali jeho hábit vysvetlil ako prejav zloby a znechutenia z Harryho strany. Iste, veď chodí s Dracom, ktorého som pred ním očierňoval a ako čerešničku na torte som ho pobozkal. Merlin, som to ja ale tupec! Do teraz sme spolu vychádzali aspoň ako priatelia. Čo mi zostane teraz?

Bezmyšlienkovo uvoľnil svoj hábit z Harryho zovretia a čo najrýchlejšie ustúpil o krok späť. „Harry- ja... Prepáč. Ne- nemal som to robiť. Bolo to nesprávne a nemorálne. Nemusíš sa báť. Už sa to viac nestane. Nič... Nič ti z mojej strany nehrozí." Dostal zo seba čo najrýchlejšie v snahe aspoň trochu zachrániť situáciu. Možno by mohli udržať vzájomné prímerie?

Harry s čoraz väčšími obavami počúval Snapeovo koktanie. Takže boj sa ešte neskončil? Nevadí, dnes už ťa ujsť jednoducho nenechám! S odhodlaním vykročil. Za každý jeho krok vpred spravil profesor jeden vzad. Zastavil ho až stôl, ktorý mu v jeho ústupe zabránil. To využil Harry a dostal sa až do mužovho osobného priestoru.

„Nič mi od teba nehrozí? No, to je škoda. Vieš, ja ti totiž nič podobné sľúbiť nemôžem." Povedal a tentoraz to bol on, kto spojil ich pery. Chvíľu si užíval ten pocit, aby mohol následne nasať mužovu spodnú peru. Spokojne zaznamenal, že sa Snapeove pery oproti tým jeho pohli. Ani jeden sa nesnažil bozk prehĺbiť. Iba si vychutnávali ten pocit, ktorý ich napĺňal. Odtrhli sa od seba až keď im dochádzal vzduch. Harrymu sa na tvári usídlil zasnený výraz a pery sa roztiahli v radostnom úsmeve.

Na Snapeovej tvári sa na druhej strane odzrkadlil zmätok a hnev. „Harry," vydýchol tak trochu stratene. „O čo tu ide? Prosím vysvetli mi to. Je toto nejaký tvoj spôsob ako prekonať bolesť nad tým, čo spravil Draco, ako sa pomstiť a ja som jednoducho poruke?"

„Čo? Nie to nie, to by som nespravil! Ale, vysvetlenie by to asi chcelo, sadnite si prosím," povzdychol si a rozmýšľal, čo a ako by mal povedať. „Dlhujem vám vysvetlenie a bude to na dlhšie. Bol by som vďačný, ak by ste ma nechali všetko povedať. Ale pamätajte si prosím, vo chvíli keď ste- keď si ma pobozkal, som sa cítil ako ten najšťastnejší človek na tejto planéte."

A tak sa Harry pustil do rozprávania. Rozpovedal Severusovi o tom, čo sa stalo po skončení súdneho sporu, čo u neho vyvolalo značné rozpaky. Pokračoval v tom ako v nasledujúcich dňoch analyzoval svoje pocity. Rozhodol sa dokonca čeliť mužovmu hnevu a s červenou tvárou mu rozpovedal o svojej výprave do jeho komnát hoci detaily vynechal. Nebolo ich treba, jemné začervenanie, ktoré sa usadilo na Snapeovej tvári jasne dokazovalo, že presne viem o čom hovorí. Skôr ako mu stihol vynadať sa Harry ospravedlnil s pokusom vysvetliť svoj pôvodný zámer. Rýchlo zhrnul mesiace letargie, počas ktorých sa trápil, kvôli svojej láske a skončil tým ako to vyvrcholilo Hermioninou konfrontáciou. S obavami popísal ich plán až sa dostal k tomu, čoho bol zrejme profesor svedkom v spoločenskej miestnosti.