Bolestivá cesta ku šťastiu [Snarry]

10. Šťastný koniec nešťastnej situácie

Draco sa ako v tranze presunul ku krbu, vzal si letaxový prášok a ten vzápätí hodil do ohňa. Povedal adresu svojej izby, kde sa dotackal ku stoličke, na ktorú sa zvalil. Ľutoval, že u seba v izbe nemal žiaden alkohol, lebo teraz by ho rozhodne potreboval. Sedel na stoličke a nechal slzy, aby voľne stekali po jeho tvári. Nechcel... nemohol veriť tomu, čo videl! Ale dalo sa to vysvetliť aj nejako inak? Keby o nič nešlo, prečo by mu to Charlie zatajoval? Bolo zbytočné sa tým teraz zaoberať. Rozhodol sa, že si vezme elixír bezsenného spánku a dúfal, že ráno to bude všetko jasnejšie, že už to nebude tak bolieť. Že osteň zrady, ktorý cítil zabodnutý hlboko vo svojom srdci sa zmenší, odpadne... S povzdychom sa pomaly postavil a zamieril smerom do spálne. Len čo otvoril dvere, zostal stáť na prahu.

„Ahoj Draco! Čo sa tváriš tak skleslo?" Spýtal sa ho veselo Charlie, ktorý sedel rozvalený na jeho posteli.

To bola pre blondiaka posledná kvapka. „Čo tu do pekla robíš? Ako sa vôbec opovažuješ sem vkročiť? To ti ešte bolo málo a tak si si prišiel užiť aj so mnou?" Kričal rozzúrene Draco. Do ruky mu vkĺzol prútik, ktorý okamžite namieril na Charlieho. „Vypadni! Vypadni skôr ako ťa prekľajem! Na čo kurva čakáš? Čomu si nerozumel? VYPADNI!"

Mladý krotiteľ drakov sa obozretne postavil a čo najjemnejším hlasom sa spýtal: „Draco, o čom to hovoríš? Chcel som ťa prekvapiť, myslel som, že ti to urobí radosť."

Draco sa na neho pozrel so zúrivosťou. „Tak prekvapiť hovoríš! To sa ti teda podarilo! Vieš ako som bol prekvapený, keď som ťa videl polonahého opúšťať Severusovu spálňu? Normálne som neveril vlastným očiam. No tebe to zjavne nestačilo, však? Tak si si prišiel užiť aj so mnou?"

Charlie teraz vyzeral prekvapený. „O čom to pre Merlina hovoríš? Kedy som bol u Severusa polo-" vetu nedokončil. Miesto toho sa zatváril zdesene a s obavou si znovu prezrel Dracovu tvár. Videl od plaču opuchnuté oči a stopy po slzách, ktoré sa mu kotúľali dole tvárou. Pristúpil o krok bližšie a natiahol ruku aby mu sklonil ruku s prútikom, no Draco ustúpil a iba na neho odhodlanejšie zamieril.

„Opakujem, VYPADNI!" skríkol znovu.

Charlie len odhodlane zavrtel hlavou. Zodvihol ruky v geste, že sa vzdáva a o krok ustúpil, aby blondiakovi poskytol pocit bezpečia.

„Nie, neodídem. Došlo tu ku kolosálnemu omylu a ja neodídem, kým ti to nevysvetlím." Napriek tomu, že Draco nevyzeral na to, že ho vníma, Charlie sa zhlboka nadýchol a začal vysvetľovať: „Bol som dnes u Severusa, lebo som potreboval jeho pomoc. Do rezervácie nám priletel mladý drak, ktorý mal poranenú nohu. Museli sme ho ošetriť, no on bol veľmi rozrušený a tak zranil niekoľko pracovníkov. Mňa zasiahol ostňami na chvoste do chrbta. Avšak kým sa nám ho podarilo upokojiť a ošetriť, množstvo zranených sa zvyšovalo. Žiaľ, nemali sme dostatok účinných elixírov ktoré by na tieto zranenia fungovali, a tak sa mi rana nechcela poriadne zahojiť..." Na chvíľu sa odmlčal, aby sa pozrel Dracovi do tváre. Všimol si tam obavy, no v okamihu keď si Draco uvedomil, že ho pozoruje zmenila sa jeho tvár na masku bez emócií. Charlie si povzdychol a pokračoval: „Rana sa mi neustále otvárala a ja som nemohol pracovať. Pochop, draky cítia krv na ďaleko a cítili sa v ohrození. Navyše sa mi do rany dostala infekcia a elixíry, ktoré sme mali k dispozícií nestačili. Naši majstri elixírov ani zďaleka nedosahujú Severusových kvalít. Preto som ho požiadal o pomoc... Nič som ti o tom nepísal, aby som ťa neznepokojil. Keď si nás videl, odchádzali sme z kúpeľne, kde ma ošetroval."

Draco sa na neho pozeral s obavami. „A si- si v poriadku?"

Charlie si rozopol košeľu a otočil sa mu chrbtom, čím mu ukázal ešte trochu začervenanú jazvu tiahnucu sa cez lopatku. „Iste, Severusovým výtvorom sa nič nevyrovná. Do rána nebude ani stopa po jazve, neošetroval ma prvý raz." Povedal so spokojným úsmevom.