Bolestivá cesta ku šťastiu [Snarry]

12. O fľaši s vínom

„Vážne na tú konferenciu musíš ísť?" Dožadoval sa už najmenej po stý raz toho večera Harry. „Sám dobre vieš, že musím. Budú sa tam posudzovať novo vytvorené elixíry a moja účasť ako jedného z hlavných posudzovateľov je nevyhnutná. Navyše, mám aj nejaké vlastné elixíry, ktoré by som tam rád predstavil. A dosť, prestaň Harry," napomenul ho keď videl, ako sa oduto zamračil. „Bude to iba päť dní. V piatok večer som späť a ani sa od teba nepohnem. Budem s tebou tak dlho, až ti začnem liezť na nervy a sám ma budeš prosiť, aby som niekam šiel... Ale teraz ticho a prehoď si na seba svoj plášť, na konci chodby niekto je." Poslednú vetu povedal tlmene, aby previnilcov neupozornil na svoju prítomnosť. Harry na neho vyplazil jazyk, ale poslušne na seba hodil svoj plášť.

Trvalo mu to takmer dva týždne, kým so Severusom uzavrel dohodu, aby sa mu prestal posmievať. Keď mu vtedy pretlmočil poznámky o vajíčkach čo na jeho adresu povedala Koral, zdalo sa mu to veľmi vtipné. A pohľad na zdeseného Severusa bol skutočne na nezaplatenie. Nie raz od tej doby ľutoval, že zo sebou nemal fotoaparát. Aspoň by si vykompenzoval tú fotku, čo spravil Severus po tom elixíre na zmenu vzhľadu... S podobnou situáciou však nepočítal, a tak so sebou žiaden fotoaparát nemal. Rovnako však nepočítal ani so Severusovou následnou reakciou a tá sa mu už vtipná nezdala ani omylom. Podcenil Severusovu schopnosť použiť všetko proti nemu.

Niekoľko nasledujúcich dní ho kvôli tomu neustále podpichoval. Vypytoval sa na mená, ktoré pre ich deti vymyslel a koľko ich to vlastne plánuje mať. Inokedy zas vravel, že deti pred svadbou nehrozia, takže by asi mal trochu spomaliť. Harry vedel, že si z neho Severus iba robí srandu. V skutočnosti si ani nebol vedomý spôsobu, ako by dvaja muži mohli mať deti... ale aj tak ho Severusove neustále podpichovanie štvalo. A jeho priateľa to naopak neskutočne bavilo. Nakoniec to vyústilo do hádky a následnej dohody. Ak sa Severus zdrží akýchkoľvek zmienok o tom, čo vtedy Koral povedala, tak mu Harry dovolí používať mapu na odhaľovanie študentov skrývajúcich sa po večierke mimo spoločenské miestnosti. Navyše sľúbil, že ho bude na jeho pochôdzkach sprevádzať. Táto časť však Harrymu prekážala najmenej. Bol vďačný za každú minútu, ktorú so Severusom strávil. Získali tak dostatok času na to, aby sa pozhovárali, čo bolo bez neustáleho podpichovania omnoho jednoduchšie. Navyše mohol Harry dohliadnuť na to, aby Severus trestal všetkých rovnako.

„Pán Creevey, slečna Abbottová... môžete mi prosím vysvetliť, prečo sa o pol dvanástej túlate po hrade? Vlastne nie, radšej nič nehovorte... Strhávam Chrabromilu aj Bifľomoru desať bodov! Teraz padajte do postele- každý do vlastnej, podotýkam." Pustil sa do vyplašenej dvojice so škodoradostným výrazom, len čo dorazil k miestu, kde sa križujú chodby. Svojim sarkastickým prejavom vytrhol Harryho z jeho úvah o tom, ako sa sem vlastne dostal. Potom si chvíľku počkal, až pristihnutí študenti odídu a na mape si kontroloval, že skutočne šli do svojich izieb. Až potom sa otočil smerom, kde tušil svojho chrabromilčana. Uvidel tam jeho hlavu vytŕčajúcu spod plášťa.

„Pokrytec... ty si taký pokrytec!" obvinil ho Harry s úsmevom. Severus nedokázal zabrániť vlastnému úsmevu. No áno, Harry mal samozrejme pravdu. Veď on sám núti istého zelenookého študenta zostávať po večierke vonku a rozhodne ho neplánoval poslať do inej ako svojej vlastnej postele. Preto len nevzrušene mykol plecom. „Iste, ja si to totiž môžem dovoliť." riekol nevzrušene, čím u Harryho vyvolal záchvat smiechu. „Vidíš, a presne to máš na mne rád... Ale teraz späť k tomu, o čom sme sa bavili predtým. Tých pár dní vydržíš, ako dlho si už nebol so svojimi priateľmi? Mimo svojich hodín a jedál ich ani nevidíš. Stráv s nimi trochu času, uži si to. Si tu posledný rok, tak to predsa trochu využi. Usporiadajte si napríklad nejaký večierok alebo niečo... Ja na hrade nebudem, takže tu nebude nik, kto by vám to prekazil." Presviedčal ho Severus napriek tomu, že sa mu predstava opitého Harryho vôbec nepáčila.