Bolestivá cesta ku šťastiu [Snarry]

16. Tak plynie čas

Po vééľmi dlhej dobe som tu opäť. A za to čakanie sa vám všetkým úprimne ospravedlňujem. Avšak času je málo a tak robím, čo môžem (Ako malé odškodné, bude do zatiaľ najdlhšia kapitola). Vopred vás upozorňujem, že v dnešnej kapitole prejdeme niekoľkými časovými skokmi. Dozviete sa o podľa mňa dôležitých udalostiach a nakoniec sa dostaneme až do času, v ktorom sa bude odohrávať zvyšok deja... možno ešte upozornenie, že budúca kapitola bude písaná podobne ibaže zo Severusovho pohľadu. Ale, teraz už nebudem viac otravovať a prajem vám príjemné čítanie. Dúfam že budete spokojný :)

***

Harry sa vypotácal von z krbu a keby nebolo Dracovej pohotovej rekcie, pravdepodobne by spadol na zem. Takto sa len sťažka oprel o kamaráta, ktorý ho starostlivo podopieral. „Vďaka," pousmial sa chabo, „som skutočne vďačný, že sa tu pred tebou nemusím váľať po zemi."

„Och, to bola moja povinnosť džentlmena," povedal strojene Draco. Potom však zvážnel. „A teraz vážne.... Harry, si v poriadku?"

„Iste, to nič nie je. Jednoducho som ešte trochu slabý, moja mágia sa obnovuje len pozvoľna... pripočítaj k tomu môj vrodený cit pre prepravu letaxom... Ako vravím, som v poriadku." Uisťoval ho horlivo a na dôkaz svojich slov od neho po odstúpil. Potom sa po prvý raz rozhliadol po miestnosti. Vstupná sála bola obrovská a honosne vyzdobená. Harry sa zatváril prekvapene keď sa obzeral vôkol seba.

„Tak čo hovoríš Harry?" zaujímal sa Draco a pri pohľade na svoj domov sa právom tváril hrdo.

„No... je to tu skutočne pekné..." uznal Harry.

„A prečo znieš tak prekvapene?"

„Ehm... už som tu raz bol, ak si spomínaš..." zamumlal Harry a pri spomienke, ako ho tu počas vojny držali sa striasol odporom, „... a vtedy to tu ani zďaleka nevyzeralo tak príjemne ako teraz."

Draco bol rovnako zachmúrený. Nerád spomínal na temné časy a to, čo so sebou priniesli. „Máš pravdu. Vtedy to tu bolo veľmi... neosobné. Museli sme sa prispôsobiť pobytu Temného pána na tomto mieste... Popravde som to tu vtedy neznášal, už to nebol domov. To sa však zmenilo veľmi skoro po jeho páde... Keď bol otec v Azkabane, matka sa potrebovala nejako zabaviť a tak sa vrhla do organizovania rekonštrukcie nášho sídla. Vrátila mu jeho pôvodnú atmosféru."

„Prepych a elegancia. Myslím, že to sídlo sa k vašej rodine skvele hodí." Usmial sa Harry uznanlivo.

„Och, to bolo pekne povedané!" ozval sa znenazdania ženský hlas prichádzajúci od schodiska.

„Matka!" zvolal Draco nadšene, keď začul jej hlas. „Myslel som si, že s otcom ešte budete vo Francúzsku. Mali ste sa predsa vrátiť až v nedeľu večer."

„Čo by sme to boli za hostiteľov, keby sme osobne neuvítali svoju návštevu? Navyše tak vzácnu..." zasmiala sa zvonivo a objala svojho syna, ktorý medzičasom prišiel za ňou. Pred tým, ako ho úplne pustila, podržala si ho na dĺžku paží od tela a pozorne si ho prezrela. „Vyzeráš šťastne." Skonštatovala. „To aj som," prikývol Draco a galantne jej ponúkol rameno. Narcissa sa ho chytila a nechala sa odviesť dole schodmi až k čakajúcemu Harrymu.

„Je to trochu zvláštne, ale vás dvoch ešte nikdy nikto oficiálne nepredstavil," chopil sa slova Draco, „takže, matka, dovoľ aby som ti predstavil môjho kamaráta a záchrancu kúzelníckeho sveta Harryho Pottera. Harry, predstavujem ti moju matku, Lady Malfoyovú rodenú Blackovú." Predstavil ich Draco oficiálnym tónom. Harry jemne uchopil ruku, ktorú mu podávala Narcissa, uklonil sa a na jej chrbát naznačil bozk. „Lady Malfoyová, je mi cťou, že Vás spoznávam."