Bolestivá cesta ku šťastiu [Snarry]

11. Oznamy vo veľkom štýle

Harry sa prebúdzal veľmi pomaly. Cítil sa spokojný a pohodlná posteľ spolu s rukou, ktorá ho majetnícky objímala okolo pásu ho nútila udržať oči zatvorené. Veď čo keď to bol všetko iba sen? Nechcel o tie pocity prísť. Spoza oparu, v ktorom sa jeho rozospatá myseľ nachádzala, sa začali pomaly predierať prvé spomienky. Príjemné pocity boli potlačené spomienkou na to, ako Charlie vychádzal zo Severusovej spálne. Opäť pocítil rovnaké zúfalstvo, ako keď sedel sám vo veži, hnev a následnú rezignáciu, keď za ním prišiel Severus. Chmúrne myšlienky však boli rýchlo potlačené omnoho príjemnejšími. Napríklad, keď ho Severus doviedol do sprchy, kde sa vzájomne umyli, alebo keď ho ukladal do postele a dotykmi a bozkami mu rozochvieval celé telo. Tie spomienky boli tak živé, že jeho telo začala spaľovať podobná túžba a potreba, ako včera.

Sykol neočakávanou bolesťou, ktorá ho konečne prinútila otvoriť oči. Prekvapene sa pozrel na Severusa, ktorý práve jazykom láskal citlivú bradavku, do ktorej ho len pred nepatrnou chvíľou hryzol. Jeho ruka sa potulovala po celom Harryho tele a rozochvievala každý jeden jeho nerv. Keď sa ruka zatúlala až k rozkroku a pohladila ho po jeho roztúženom mužstve, prehol sa a pod náporom slasti privrel oči. Tie však ihneď otvoril späť v okamihu, keď ho Severus opäť pohryzol. Harryho rozhorčený pohľad sa stretol so Severusovým pobaveným. Ústa aj ruka opustili jeho telo, keď sa Severus mierne odtiahol.

„Dobré ráno! Vidím, že sa ti môj budíček páčil." Mrkol na neho pred tým, ako sa zmocnil jeho pier.

„Uhm-m, tak na toto by som si rozhodne vedel zvyknúť." Povedal Harry, keď sa od seba oddelili.

„Harry," ozval sa o malú chvíľu neskôr Severus tichým, no vážnym hlasom. „Čo sa ti snívalo? Pokojne si spal a zrazu si sa začal prehadzovať a tváril si sa veľmi rozrušene." Táto otázka vyvolala u Harryho mierne rozpaky.

„No... spomenul som si na to, ako som za tebou prišiel a uvidel som Charlieho vychádzať z tvojej spálne... a..." vetu nedokončil, nebolo to potreba. Severus si ho ihneď vtiahol do náručia so snahou poskytnúť mu trochu útechy. Aby ho odpútal od chmúrnych myšlienok, uchýlil sa k rovnakej taktike ako predtým. Prisal sa mu ku krku a posieval ho množstvom bozkov. Jeho snaha nebola zbytočná a Harryho stuhnuté svaly sa ako švihnutím čarovného prútika- alebo skôr pohladením Severusovej ruky- začali uvoľňovať.

„Vieš, keď som včera večer sedel sám v astronomickej veži, ani vo sne by ma nenapadlo, ako krásne sa to všetko môže skončiť." Ozval sa po chvíli zamyslený Harry. Na tvári mu pri tom žiaril malý spokojný úsmev. „Bolo to nádherné Severus, nikdy predtým som sa necítil tak skvelo... a no... tiež sa ti to tak páčilo?" Spýtal sa náhle a neistota v jeho hlase sa nedala prehliadnuť. Otočil sa v Severusovej náruči tak, aby mu mohol vidieť do tváre. Stretol sa s upreným pohľadom dvoch čiernych očí.

„Skutočne sa ma na to musíš pýtať?" Zavrčal potichu. Harry sa trochu zachvel no neprestal mu odhodlane pozerať do očí. „Fajn! Keď to teda musíš počuť, áno, páčilo sa mi to. Veľmi. A ak by si náhodou chcel aj nejaký iný dôkaz," na chvíľu sa odmlčal a chytil Harryho za ruku, „toto so mnou robí jediná myšlienka na to, čo sa tu včera dialo." A presunul mu ruku ku svojmu rozkroku.

Keď Harry vo svojej ruke ucítil Severusovu tvrdú erekciu, prekvapene zalapal po dychu. Niekoľkokrát zamrkal a až teraz si uvedomil, že tu po celú dobu sedia obaja úplne nahý. Ako na povel sa začervenal, čo u Severusa vyvolalo pobavený smiech.

„No vážne Harry, nezdá sa ti, že je už na rozpaky trochu neskoro?" provokoval ho a do hlasu sa mu vkradol jeho obvyklý sarkastický tón.

„Iste, ale včera som mal elixírom potlačené zábrany." Zahundral mladík dotknuto. Následne mu však diabolsky zaiskrilo v očiach, keď pevne uchopil jeho erekciu. Severus prekvapene zalapal po dychu. „Hmm, myslím, že ten elixír má zbytkové účinky..." zašepkal Harry provokačne a pomaly pohol rukou. Severus frustrovane zavrčal a pritiahol si ho k bozku. Zajal jeho pery v objatí a vášnivo ho ochutnával.