Bolestivá cesta ku šťastiu [Snarry]

4. Predstavenie pre Severusa

„Myslíte si, že to bol dobrý nápad?" Zatváril sa nervózne Harry, keď nasledujúce ráno uvidel Draca ležérne opierajúceho sa o stenu neďaleko vstupu do Veľkej siene. „Ja-a si nejako nie som istý či..."

„Harry, tu si. Už som sa začínal báť!"

Dracov hlas ho prerušil uprostred vety. Vzhliadol a uvidel ako sa blondiak narovnal a sebavedome sa mu vydal naproti. Podišiel k nemu a bez akýchkoľvek rozpakov mu na tvár vtisol bozk. Následne ho chytil za ruku a ťahal ho ku sieni, pričom si potešene všimol rozruch, ktorý tým vyvolal. Harry ho neveriacky nasledoval. Pred dverami ho Draco zastavil a natisol ku stene. Naklonil sa ku nemu a pošepol do ucha: „Len pokoj, nezabúdaj, že to bol tvoj nápad. Skús si z tváre zmazať ten vyjavený pohľad, zvyšok nechaj na mňa." Ešte pred tým ako pokračovali na raňajky, mu Draco vtisol ďalší letmý bozk.

Toto divadlo samozrejme nezostalo bez povšimnutia. Vzrušený šepot sa niesol chodbou a keď konečne vošli do Veľkej siene, upierali sa na nich oči takmer všetkých študentov. Harry sa následkom všetkej tej pozornosti tváril rozpačito. Draco si naopak vyvolaný rozruch užíval. Tváril sa sebavedomo a majetnícky Harryho objal okolo pásu. Potom ich bez ďalšieho rozmýšľania nasmeroval ku chrabromilskému stolu. Vyhľadal miesto, kde už sedeli Ron s Hermionou a naznačil im, aby pre nich spravili miesto. Usadil sa a Harryho si stiahol do lona.

„Čo to robíš?" vypískol Harry prekvapene.

„Hrám svoju rolu samozrejme... Na to, ako vytvoriť rozruch som proste odborník!" šepol mu hrdo do ucha.

„T-to - to rozhodne, ale nečakal som, že to vezmeš tak... Zhurta." Odpovedal mu Harry trochu podráždene.

„Prepáč mi to, ale jednoducho si nemôžem pomôcť. Nech z tej pomoci tiež niečo mám. Vieš ako teraz porastie moja reputácia, keď ma budú spojovať s tak sexy kúzelníkom? Vieš, keď som ťa včera uvidel, takmer som neveril vlastným očiam... Och, musím oceniť aj tvoj dnešný výber oblečenia. Ak by si si navrch obliekol aj hábit, asi by som ti ho odčaroval. Očakávam totiž množstvo fotiek na ktorých musia vyniknúť naše sexy telá! " Draco potešene sledoval ako sa Harry po jeho slovách začervenal. Sľúbil predsa, že zariadi, aby to divadlo pôsobilo vierohodne, či nie?

„Ha-rry? Čo... Čo to má znamenať? To nemyslíš vážne, že nie?" zvolal niekto od chrabromilského stola. Táto jedna veta vyjadrila myšlienky snáď každého v miestnosti.

„Ehm... Myslím?" vykoktal Harry potichu.

Draco len podráždene zagúľal očami. Ten chalan vážne nemá žiadne divadelné nadanie. No čo už, od toho si do tohto malého divadielka pozval slizolínčana. Harryho si majetnícky pritiahol viac do náručia, aby tak dal každému najavo, ako vážne to myslí. „Nenechaj sa nimi rozrušovať Harry. Dôležití sme len ty a ja. Ostatných si nevšímaj." Jeho hlas sa rozoznel celou sieňou, ktorá bola doteraz tichá, lebo všetci čakali na ich vyjadrenie. Po tomto vyhlásení sa v miestnosti opäť zdvihol čulý ruch. Všetci rozoberali najnovšie informácie. Zaznamenali tiež Colina, ako si ich nadšene fotí. „Chlapci, tak toto vám teda vyšlo. Večerné číslo Denného proroka bude nepochybne patriť vám!" zvolala Hermiona, ktorá sedela vedľa nich.

„To teda hej. Draco, máš šťastie, že Charlie už o všetko vie. Toto by si inak veľmi ťažko vysvetľoval." Pridal sa zo smiechom aj Ron. „Ak ich uvidí na fotke, tak sa o výhru v tej stávke s Georgeom obávať nemusím." Šepol spokojne Hermione, ale dával si pozor, aby to okrem nej nik nepočul. Tá mu len pobavene kývla na súhlas.

Draco medzi tým nevzrušene naložil na taniere jedlo pre seba aj Harryho a začal s raňajkami. Nenápadne pri tom sledoval dianie v miestnosti, pričom zrakom zablúdil aj k učiteľskému stolu. Na tvárach všetkých dospelých sa zračil neskrývaný šok. Pohľadom sa zastavil na profesorovi elixírov, ktorý v rukách zvieral šálku kávy tak pevno, až sa Draco divil že ešte nepraskla. V jeho tvári sa jasne zrkadlilo prekvapenie, tak ako u každého, ale jeho tvár prezrádzala aj ďalšie emócie. Bolo jasné, že z toho čo videl je rozrušený, ale ešte výraznejšia bola bolesť, ktorá sa zračila v jeho očiach. Profesorov pohľad zachytil ten Dracov a z jeho tváre sa razom stala maska bez emócií. Odvrátil pohľad od študentov, postavil sa a rýchlo odišiel z miestnosti. Draco to všetko ticho sledoval a rozmýšľal o tom. Keď mu to Harry všetko rozprával, veľmi tomu neveril. Pripúšťal, že jeho kmotor mohol k mladému chrabromilčanovi cítiť akúsi príťažlivosť, ale neveril, že by v tom bolo aj čosi viac. Keď však teraz videl tú bolesť v jeho očiach, už o tom viac nepochyboval. Pery sa mu roztiahli v neveriacom úsmeve. Aká to bola irónia. Srdce Severusa Snapea ukradol práve Harry Potter, prekliatie jeho existencie, syn jeho najväčšieho nepriateľa z detstva. Stále nechápavo potriasal hlavou a naklonil sa bližšie k Harrymu. Hovoril potichu, aby ich nik nemohol počuť. „Vieš, keď si za mnou včera prišiel s tou prosbou, neveril som ti, no povedal som si, že by to mohla byť zábava. Teraz už však viem, že si vravel pravdu. A môžem ti sľúbiť, že spravím čokoľvek, len aby ste vy dvaja skončili spolu." Harry sa neho vytreštene pozeral.