Bolestivá cesta ku šťastiu [Snarry]

15. Beznádej

Dvere sa s tichosťou zavreli a Harry zostal nervózne postávať v strede miestnosti. Sledoval, ako sa Severus vydal k baru a do pohára si nalial whisky, ktorú do seba vzápätí obrátil. Potom si vzal fľašu a opäť dolial zlatavú tekutinu do pohára. Následne ho vzal a odišiel na druhú stranu miestnosti, kde sa otočil smerom ku krbu. Harry ho ostražito pozoroval a dúfal, že nepil už predtým. Tento rozhovor bude zložitý aj bez toho, aby bol Severus opitý.

„Tak hovor... a od začiatku." Vyzval ho Severus od krbu. Harry sa s povzdychom usadil do jedného z kresiel a rozmýšľal, kde by mal začať. Nakoniec sa rozhodol začať tým, že mu prerozpráva, čo sa stalo v stredu. S pohľadom upreným na svoje ruky spustil: „Keď si odišiel na konferenciu, rozhodol som sa zachovať podľa tvojej rady a užiť si čas s kamarátmi. Zorganizovali sme teda menšiu párty. Pre mňa však skončila trochu nečakane, keď sa ku mne dorútil Draco s Charliem v tesnom závese s Fredom a Georgeom. Draco tiež netušil, čo sa deje. Jediné čo mi povedal bolo, že zrejme máme problém a musíme ísť obaja na ošetrovňu. Chcel som vedieť, čo sa to deje, ale nikto z Weasleyovcov mi nechcel nič prezradiť, len čo ma viac popohnali na ošetrovňu. Tam zalarmovali madam Pomfreyovú a v ústraní jej vysvetlili čo sa deje. Mňa a Draca zatiaľ uložili na lôžka. Medzitým už prišla aj madam Pomfreyová a ihneď pristúpila k Dracovi. Vyhrnula mu oblečenie a previedla sériu diagnostických kúziel. Zatiaľ čo kúzlila, začal Charlie vysvetľovať čo sa vlastne stalo..." tu sa Harry odmlčal, aby si utriedil myšlienky a nabral odvahu pokračovať. Zodvihol zrak od svojich rúk, aby sa pozrel, ako sa Severus tvári. Keď však uvidel, že stojí stále chrbtom k nemu, preliala sa ním vlna hnevu. „Do riti, tak sa aspoň otoč tvárou ku mne, keď s tebou hovorím!" vykríkol naštvane. Vzápätí to však oľutoval, lebo Severus sa skutočne otočil a on uvidel jeho bezvýraznú tvár. Zlosť ho opustila a zostal znovu len strach. Zhlboka sa nadýchol a pokračoval.

„...Charlie mi povedal o tom, ako mi dvojčatá poslali to víno čo som po nich žiadal. Napadlo ho však, že by si mohol vziať jedno aj pre seba, aby potom mohli osláviť zasnúbenie. V ich pracovni našiel ďalšie fľašky, avšak... v týchto bol trochu iný elixír, o čom však Charlie nevedel. Boli to vzorky elixíru, ktorý prezentovali na konferencií..." tu sa opäť odmlčal, pretože od Severusa očakával nejakú reakciu. Ničoho sa však nedočkal. Severus ho naďalej sledoval s ľadovým pokojom, iba čo si občas upil zo svojho poháriku. Harry teda pokračoval ďalej. „... no a medzi tým ako nám toto všetko vysvetlili, skončila madam Pomfreyová s Dracovým vyšetrením. Negatívne... A tak sa presunula ku mne a rovnako ako predtým u Draca začala vyšetrovať mňa... Ja som to vyšetrenie nepotreboval, všetko mi už bolo jasné. Tie narážky čo mala Koral a navyše pri mojom šťastí... Nepochyboval som. Moje domnienky mi vzápätí potvrdila aj madam Pomfreyová... Severus čakáme dieťa." Poslednú vetu Harry iba pošepol. Neuvedomil si, že pri tom priznaní sa mu pery roztiahli do takmer nebadateľného úsmevu a ruky sa v ochrannom geste omotali okolo brucha. Harry sa so spýtavým výrazom pozrel na Severusa. Teraz už predsa musela prísť nejaká reakcie! No on sa len uprene pozeral na Harryho ruky z čoho sa Harry prepadal do zúfalstva. „Tak už na to sakra niečo povedz!" nevydržal to nakoniec.

„Tušil som to." Priznal Severus bez emócií.

„A-ako?"

Severus sa na neho pozrel akoby bol blázon. A keď prehovoril, mal Harry pocit, akoby sa opäť vrátili v čase do doby, keď sa navzájom nenávideli. Toľko pohŕdania v jeho hlase nepočul už tak dlho... „Ako? Musel by som byť idiot, keby mi to nedošlo. Nápovied som mal dostatok. Moja prvá chyba bola, že som ignoroval to, čo povedala Koral. Že som si to neuvedomil už vtedy, keď dvojčatá prezentovali svoj výtvor, rovnako nedokážem ospravedlniť. Ale potom, to ako si bol nervózny odkedy si ma dnes uvidel a keď som ti rozprával, čo sa tam dialo... skladačky začali zapadať na svoje miesto...Tá odpoveď bola úplne zreteľná."