Bolestivá cesta ku šťastiu [Snarry]

3. Upútanie pozornosti

 „Zem volá Harryho," štuchol do neho jeho ryšavý kamarát.

„Hmm?" zamrmlal Harry neprítomne a ďalej sa prehŕňal vo svojej večery.

„No, ja som si len myslel, že by si rád vedel, že Snape sa práve chystá odísť od stola."

Harry prekvapene odtrhol zrak od taniera a pozrel sa k učiteľskému stolu. Skutočne, Snape práve kývol na pozdrav riaditeľke a zamieril smerom ku dverám. „Ron a to mi hovoríš až teraz?" zvolal spanikárene Harry a ponáhľal sa preč z Veľkej siene. Rozhliadol sa po chodbe a keď ho tam nikde nevidel, rozbehol sa k žalárom. Dostihol ho asi niekde na polceste.

„Pán profesor!" skríkol na neho a dúfal, že sa Snape zastaví.

„Smiem vedieť prečo tu tak kričíte Potter?" spýtal sa ho, ale v jeho hlase chýbala akákoľvek útočnosť.

„Dúfal som... Že by sme sa... Mohli pozhovárať." Dostal zo seba Harry stále ešte lapajúc po dychu.

„Skutočne? A prečo si myslíte, že by som sa s vami chcel rozprávať?" Po tejto otázke Harryho odhodlanie požiadať o doučovanie zakolísalo. Dobrá otázka. Prečo by sa s ním mal baviť? „Pre Merlina Potter, to ste boli vždy tak neistý? Kde je ten odhodlaný mladý muž, ktorý ma bránil pred súdom?" spýtal sa sčasti pobavene a sčasti podráždene.

„To neviem pane, možno zostal mimo brán školy? Alebo tam, kde ste mi nemohol strhnúť body, poprípade udeliť trest." Odvetil mu Harry.

„Hmm, dobrá poznámka. Teraz by som vám mohol dať trest." Povedal Snape na oko zamyslene.

„A za čo by bol ten trest? Teda ak sa smiem spýtať."

„Nuž, dôvod by sa vždy našiel... Napríklad za otravovanie učiteľa?"

„Čo? Počkať, ja som nechcel otravovať, ja som sa vás len chcel na niečo spýtať!"

„Och Salazar ty to vidíš! To robíte naschvál? Povedzte mi pán Potter, kedy ste začali brať vážne všetko, čo vám poviem? Nie, radšej mlčte a poďte so mnou."

„A kam vlastne ideme?" chcel vedieť Harry, keď sa nadšene vydal za Snapeom.

„Ku mne. Dnes ste evidentne mimo viac, ako zvyčajne. A ak vy niečo potrebujete... Tak v tom prípade budem ja potrebovať nejaký alkohol."

„No... Ehm... To je to so mnou až tak zlé?"

„Horšie Potter! No, už sme tu. Sadnite si do kresla, hneď som späť." Povedal a odišiel k baru, kde si do pohára nalial ohnivú whisky. „Na to ani nemyslite, nezabúdajte, že ste stále v škole!" povedal keď si všimol Harryho pohľad. „Tak a teraz hovorte." Usadil sa do kresla naproti Harrymu a čakal čo mu povie.

„Pane, ja... Chcel by som vás poprosiť, či by ste mi dávali doučovanie z elixírov. Viete, že som s tým predmetom vždy bojoval. A hoci mi už v tejto dobe idú omnoho lepšie, povedal by som, že v poslednej dobe som akosi zaostal."

„No, je pravda, že v poslednej dobe ste oslňujúce výkony nepodávali, avšak až tak úplne hrozne by so to nevidel. Na navštevovanie aurorského kurzu to je dostatočné." Zhodnotil jeho výkon zamyslene.

„Na aurorský kurz možno, ale ja by som chcel ísť študovať za liečiteľa. A na to moje výsledky rozhodne nestačia. A mne na tom skutočne záleží pane. Prosím, pomôžte mi. Sľubujem, že sa budem snažiť." Harry sa tváril skutočne zúfalo. To, že chce zlepšiť svoj prospech v elixíroch kvôli ďalšiemu štúdiu bola samozrejme pravda, ale oveľa viac mu záležalo na tom, aby mohol zotrvať v spoločnosti toho muža.