Bolestivá cesta ku šťastiu [Snarry]

7. Severusova pomsta

„Draco! Super, že som ťa zastihol. Idem za Severusom ešte pred hodinou. Mohol by si ísť so mnou už teraz." Prehodil Harry nadšene keď si všimol blonďavého slizolínčana. Chytil ho za ruku a ťahal so sebou do učebne. 

„Hej Harry, čo blázniš? Chceli sme za nim ísť až po vyučovaní, či nie?" spýtal sa nechápavo, „Čo tá zmena plánov?" Sledoval, ako Harry uhol pohľadom a mierne sa začervenal. „No len mi prezraď svoje plány, ty hrdina." Vyzval ho a chechtal sa na jeho ublíženom výraze.

„No čo by bolo? Jednoducho som chcel byť po vyučovaní so Severusom sám!" Zvolal trochu podráždene Harry. Draco sa nad ním zľutoval a bez ďalších zbytočných rečí sa nechal odvliecť do žalárov. Predsa len, pamätal si ako sa cítil, keď sa dal dokopy s Charliem. Taktiež s ním chcel stráviť každú svoju voľnú chvíľu. Navyše, mohlo by to byť výhodné aj pre neho. Ak sa Severusovi ospravedlní teraz, nebude mať príliš veľa času na to, aby sa na neho hneval a na to, aby sa upokojil bude mať čas počas nasledujúcich dvoch hodín.

Harry sa nezdržoval klopaním na dvere. Jednoducho mávol rukou a dvere sa otvorili. So širokým úsmevom vrazil do učebne a Draca ťahal za sebou. Rozruch, ktorý tým spôsobili, donútil Severusa, aby opustil svoj kabinet a so zlostným výrazom vtrhol do triedy. „Čo sa to tu pre Merlina-" Rozkričal sa už od dverí, no hneď ako si všimol Harryho tak sa upokojil a jeho výraz zjemnel. „Och Harry, teba som tu nečakal. Čo však nemení nič na tom, že som za to rád... Hoci by som viac ocenil, ak by si prišiel sám..." dodal trošku odmerane, keď si všimol Draca, ktorý ho nasledoval. Po tom, ako si všimol, že Harry drží Draca za ruku sa mu v očiach nebezpečne blyslo a v srdci sa znovu ozvala bolesť, ktorá ešte nebola ani zďaleka zabudnutá. Pár rýchlymi krokmi sa priblížil k dvojici, Harryho sa pritiahol do náruče a jeho pery si privlastnil v dosť majetníckom bozku.

Draco to všetko pobavene sledoval, hoci sa stále obával rozhovoru, ktorý ho čakal. Keď však Severus stále nevyzeral, že by sa plánoval od Harryho odtiahnuť, začal sa cítiť trochu nepríjemne. Radšej sa otočil a zamestnal sa tým, že najprv zavrel dvere, ktoré sa po ich vstupe ledva udržali v pántoch, a potom ich zabezpečil tými najlepšími kúzlami súkromia, na ktoré si spomenul. Keď s tým všetkým skončil a otočil sa späť do triedy, všimol si, že tí dvaja sa stále venujú vášnivému bozkávaniu. Nahlas si odkašľal a podráždene povedal: „Hoci je na vás dvoch neskonale fascinujúci pohľad, rád by som sa s vami- presnejšie s tebou Severus- pozhováral ešte pred tým, ako sem vtrhnú študenti!"

Profesor teda oddialil svoje pery od tých Harryho. Ten sa chcel od staršieho muža odtiahnuť do spoločensky prijateľnej vzdialenosti, no paže, ktoré boli okolo neho, spevnili svoje objatie. „Myslím, že takto je to lepšie Harry," pošepol mu zmyselne do ucha. „Nepustím ťa skôr, ako to bude potrebné." Potom kývnutím hlavy naznačil Dracovi, aby začal.

„Hoci by som sa mal asi na začiatok ospravedlniť za to, že som vôbec na to Harryho divadielko pristúpil a neskôr ho dotiahol až do podoby, ktorú si zažil v našej spoločenskej... Nespravím to. A to z toho dôvodu, že takého šťastného ako si teraz som ťa ešte v živote nevidel. Bol si takmer celý život sám a vytrpel si si toho priveľa, a tak si myslím, že si aj ty konečne zaslúžiš svoju odmenu. A keď máš byť šťastný práve po Harryho boku? No prečo nie... Vďaka tým posledným týždňom som ho spoznal celkom dobre a povedal by som, že sa ku sebe skvelo hodíte. Možno som mohol vymyslieť jednoduchšiu a menej bolestivú cestu... No ty sám si ma učil, že za tie najlepšie veci treba bojovať a často aj trpieť. Tak som sa tvojej rady držal. Chcem ťa len uistiť, že by som nikdy nespravil nič ani z ďaleka podobné tomu, čo som popísal v našej klubovni...