Krvavá vášeň

Kapitola 3.

Jinov pohľad

,,Prosím, nech sme od nej čo najďalej" hovoril som si v mojej mysli. Pokiaľ budem znova vedľa nej a budem cítiť jej krv, tak sa už neudržím. Ďakujem Jungkookovi, že ma zachránil a tiež ma zavolal spolu s J-Hope-om, inak by som to asi nevydržal. Hovoriac o J-Hope-ovi, obávam sa o jeho zdravie. Všetci sme nasledovali Jungkooka do izby, ktorá sa zdala byť čo najďalej od (m). Po ceste sme si s J-Hope-om vymieňali súcitné pohľady. Ako sme vstúpili do izby, s obavami sme čakali na to, aký bude osud J-Hope-a. Jungkook ho pritlačil o stenu a držal ho na mieste.

,,Čo si týmto chcel dosiahnuť!" skríkol mu do tváre. J-Hope vyzeral zúfalo a preto som sa rozhodol zakročiť.

,,Jungook prosím...on nechcel urobiť nič zlé."

Jungook otočil svoj pohľad na mňa.

,,Len sa snažil správať priateľsky, ako si nám povedal... Bola to len hlúpa náhoda, že sa porezala." povedal som nervózne. Pozrel sa späť na J-Hope-a a trochu sa zkludnil.

,,Toto bolo prvý a poslednýkrát, čo si urobil takúto nepredvídateľnú blbosť. Týmto nás všetkých vystavuješ riziku. Ak by ste sa vy dvaja neovládli, skončilo by to pre ňu veľmi zle." povedal a pustil J-Hope-a.

,,Á-áno Jungkook, rozumiem. Nechcel som a sľubujem, že to už nikdy neurobím." odpovedal mu. Nikto sa neopováži odporovať mu. Ako najmladší z nás, je zároveň aj najsilnejší upír. Preto sa stal naším vodcom. Možno vyzerá, akoby myslel len na seba, ale to nie je pravda. Jungkook vyletel len preto, lebo nás mohol J-Hope ohroziť. Rešpektujeme ho ako vodcu, a preto má právo byť prvým, kto ochutná jej krv.

,,Sľúbte mi, že si budete dávať pozor." povedal Jungkook nám všetkým. Tu máme jeho dobrú stránku. Je vidieť, že mu na nás záleží.

,,Sľubujeme." povedali sme naraz.

,,Kľudne sa vráťte k svojim činnostiam."
Ja som išiel späť za (m) a premietal som si v hlave, ako jej to vysvetlím.

Vstúpil som do kuchyne a (m) ma privítala ustarosteným pohľadom.

(m)

Práve som miešala polievku, keď dvere otvoril Jin.

,,Ste v poriadku?....a čo sa stalo?" spýtala som sa zmätene.

,,Áno, všetci sme v poriadku." povedal s úsmevom.

,,A čo tá druhá otázka?" naplnila ma zvedavosť.

,,..no, myslím, že dnes večer to všetko pochopíš." nervózne sa zachechtal. Čo tým chcel povedať? Áno nechápem, ale prečo až večer? Ničomu nerozumiem. Rozhodla som sa nepýtať sa ho zbytočne na ďalšie veci, lebo nevyzeral byť zrovna nadšený touto témou.

,,Nie je Jungkook niečo ako pánom tohto domu?.. ehm.... tejto vily?" spýtala som sa.

,,Dá sa to tak povedať. Je niečo ako náš vodca." prikývol.

,,Nie je z vás náhodou najmladší?"

,,Áno je. Od najstaršieho po najmladšieho sme - ja, Suga, J-Hope, Namjoon, Jimin, Taehyung a Jungkook." rátal si na prstoch aby niekoho náhodou nezabudol.

,,Ty si najstarší? Nikdy by som to na teba nepovedala." poznamenala som.

,,Vďaka za kompliment." zasmial sa.

,,Jedlo je už hotové. Môžeme začať prestierať." povedala som. Spolu sme prestreli v jedálni stôl a Jin išiel zavolať ostatných. Po pár minútach sme sa všetci stretli a usadili.

,,Ďakujeme za večeru." povedali jednohlasne.

Po večeri

Chcela som zo stola zobrať špinavý riad, no Jimin ma zastavil.

,,Navarila si pre nás. Nechaj riad na mne a choď si oddýchnuť." povedal milo.

,,Kľudne môžem pomôcť." zamrmlala som.

,,Jimin má pravdu. Choď si oddýchnuť.Určite je toho na teba veľa." poznamenal J-Hope.

,,Vôbec toho na mňa nie je veľa.. ale, asi pôjdem do svojej izby.. celú včerajšiu noc som nezažmúrila oka."

,,Tak vidíš." usmial sa.

,,Ďakujem teda za upratanie." povedala som a odišla do svojej izby.