Krvavá vášeň

Kapitola 18.

Jiminov pohľad

Prešli tri dni. (m) sa stále neprebrala a po Jinovi nie je ani stopy. Všetci sme vynervovaní a o Jungkookovi radšej ani nehovorím. Už nevieme, čo máme robiť.

,Dnes ste na rade s večerou." povedal mne a Namjoonovi Tae. To je zase výhra. Byť v kuchyni s kazisvetom. Prikývol som a vydali sme sa do kuchyne. Otvoril som prvú knihu s receptami, ktorú som našiel a snažil som sa nájsť niečo jednoduché na prípravu.

,,Čo toto?" ukázal som na zeleninový šalát s rybou na prírodno. Namjoon len pokrčil plecami.

,,To bude jednoduché."

Pozrel som sa naňho neveriacky. Bude to jednoduché, pokým sa ničoho nedotkneš...

,,Nakrájaj cibuľu." prikázal som mu a a začal som pripravovať šalát." Už som to mal hotové a stále som čakal, pokým to dokrája. Keď som k nemu prišiel, jediné čo mal, bola cibuľa prekrojená na polovicu. To by ani nebolo také strašné, keby sa ju nepokúšal prekrojiť tak,že tú guľatú časť mal dole a cibuľa mu neustále utekala.

,,Panebože Namjoon! Čo keby si tú cibuľu otočil tou plochou stranou dole!" povedal som mu vytočene. On prikývol a urobil , ako som mu povedal. Akurát mu to trvalo moc dlho.... Len som sa chytil za hlavu a neveriacky naňho pozeral.

,,Prosím ťa.. dones sem korenie a soľ. Ja to pokrájam. ." Ako som krájal, len som počul, ako sa niečo za mnou rozbilo. Otočil som sa, a stál tam Namjoon, ktorý sa pozeral na rozbitú soľničku na zemi.

,,Nechaj to tak, ja to pozametám."

,,Namjoon, obráť tú rybu na panvici. Tu nemá čo pokaziť. Však?

.......... Pravdaže má.

Zo zúfalstva som si sadol na kuchynskú linku a bez chute niečo mu povedať som sa to len snažil predýchať. V ruke držal odtrhnutú rúčku z panvice a naštvane na ňu pozeral.

,,Kto to vyrába! Veď to ani nedrží." zahundral naštvane.

,,Držala, pokým si sa jej nedotkol." opravil som ho a nahnevane sa naňho pozrel.

 ,,Pokazíš Jinovi celú kuchyňu. Keby ťa tu nechám na 5 minút samého, tak to tu zhorí na popol." odvrkol som.

,,Rád by som ju ešte používal." povedal hlas za nami. Prekvapene sme sa otočili a môj naštvaný výraz sa hneď zmenil na úsmev. Jin...

Rozbehol som sa k nemu a celou silou ho objal.

,,Jin! Ani nevieš, aký sme o teba mali strach!" povedal som so slzami v očiach. On na tom nebol o nič lepšie, tiež mal slzy na krajíčku.

,,Kde si do pekla bol?" potľapkal ho po chrbte šokovaný Namjoon.

,J- ja.." chcel niečo povedať, no zastavil som ho.

,,Počkaj chvíľu, povieš to nám všetkým."

Potiahol som ho za ruku do obývačky a prikázal som Namjoonovi, nech všetkých zavolá.

Postavil sa pred dvere a zakričal čo najhlasnejšie:

,,JIN SA VRÁTIL!"

Počul som otváranie dverí a dupoty. Všetci bežali, keď zistili túto radostnú správu.

No niekto vyzeral najšťastnejšie zo všetkých.

Jungkook bežal tak rýchlo, že sa zastavil, až keď objal Jina.

Jinov pohľad

,,Prepáč mi Jin." prekvapil ma Jungkook svojim plačom.

,,Nechcel som to tak prehnať. Ty za to nemôžeš." potichu mi povedal.

,,Nie Jungkook. To ja som ten, čo by sa mal ospravedlniť." Pozrel som sa hlavne na Jimina, Sugu a J-Hope-a.

,,Prepáčte." povedal som so slzami v očiach.

,,Prosím."

Pokiaľ si vážite svoje a Namjoonove zdravie, nikdy ho nepúšťajte blízko nebezpečných predmetov. A pokiaľ nechcete, aby vám zhorela kuchyňa, pre istotu ju zamknite. xD

P.s. prepáčte, že nedávam diely tak často, ale momentálne toho máme v škole veľa. Viete,každý deň nejaká písomka. :(  (Strašné toto.)
~Terka26

Obrázok: http://www.lg.com/us/images/CA/features/bsss-hero-driver-1600x800.jpg