Krvavá vášeň

Kapitola 29.

Zobudila som sa na zvonenie môjho budíka. Asi musím vstávať do školy, čo? Uhhhh...
Pozrela som sa na spiaceho Jungkooka a usmiala sa.
,,Aspoň jeden z nás nemusí vstávať." zahundrala som. Dala som mu bozk na čelo a obliekla sa.

V kúpelni som si urobila svoju rannú rutinu a potom som išla do kuchyne ,pripraviť si raňajky.Po ceste som stretla rozospatého Jina.

,,Dobré ráno Jin. Čo už robíš hore?" spýtala som sa.

,,Dobré ráno (m)." usmial sa.

,,Ja som vždy hore ako prvý." nadvihol plecami.

,,A čo ty. Škola, však?"

,,Bohužiaľ." zasmiala som sa. Jin sa pridal.

,,Tak poď, idem pripraviť raňajky." povedal a išli sme do kuchyne.

,,Kedy ste sa vrátili z baru?" spýtala som sa, keď mi Jin položil na stôl tanier s toastami.

,,Ehm, okolo jednej ráno." zachechtal sa.

,,A to sa ti chcelo vstávať? Mohol si ešte spať." povedala som nechápavo.

,,My nemusíme spať. Robíme to len preto, aby sme nejako vyplnili náš čas a v prípade, ak minieme veľa energie." povedal so smiechom.

,,Navyše, keď neuvarím raňajky ja, tak nikto."

,,Pravda." uznala som.

,,Tak sa maj Jin. Musím už ísť, lebo nestihnem autobus." povedala som, keď som dojedla.

,,Ja ťa kľudne môžem zaviesť."

,,Nie, netreba. Možno len v súrnych prípadoch, ale vďaka." usmiala som sa.

,,Tak ahoj." rozlúčil sa.

,,Papa."

V autobuse mi začal zvoniť mobil.

,,Ahoj Andrew." povedala som nadšene.

,,Ahooooj (m). Konečne sa s tebou môžem porozprávať."

,,Kde si preboha celý týždeň bol? Poslala som ti asi milión správ."

,,Ohľadom toho. Prepáč. Boli sme s našimi v horách na dovolenke. Musel som pretrpieť týždeň bez signálu a internetu."

,,Nepríjemné."

,,To si piš. No a ako sa ti u nich darí?" spýtal sa.

,,Je to výborné. Sú priateľskí a skvelí spoločníci. Naozaj vďaka Andrew."

,,Vedel som, že to dobre dopadne. A nemáš začo."

,,Ale mám Andrew a ty to dobre vieš."

,,Aaale, ticho tam. Mimochodom, budem musieť končiť, ale čo keby sme sa niekedy tento týždeň stretli? Kľudne aj s chalanmi." navrhol.

,,To je super nápad. So mnou určite počítaj." povedala som nadšene.

,,Tak sa teda vidíme. Potom ti zvolám. Paaa~"

,,Ahoj."

Naozaj som rada, že zavolal. Konečne som sa dozvedela, kam sa na celý týždeň vyparil.

Ani som sa nenazdala a autobus zastavil pred mojou školou. Vzala som si tašku a vystúpila som. Ešte som mala pár minút voľna do začiatku vyučovania, ale rozhodla som sa ísť do učebne, kde mávame hodinu dejín tanca. Bolo to ale divné. Všetci sa na mňa pozerali a niečo si šepkali. V učebni to nebolo výnimkou. Dokonca aj tých pár ,,kamarátov,, s ktorými sa sem-tam bavím. Áno, uznávam. Nemám tu moc kamarátov. Nemám nejako záujem baviť sa s tými pyšnými pipkami a nezaujatými chalanmi. Pravdaže, česť výnimkám, ale mne kľud vyhovuje. Aj tak by ma zaujímalo, čo dnes všetci majú a prečo na mňa hádžu tie divné pohľady.

Keď bola polka celkového vyučovania za mnou a bola obedná prestávka, zavolal mi Jungkook.

,,Ahoj zlatko."

,,Ahoj Jungkookie. Už si sa prebral?" zasmiala som sa.

,,Áno.. a začal som panikáriť, kde si. Až potom mi došlo, že si v škole." povedal nervózne.

,,Inak, v škole všetko v poriadku?" spýtal sa.

Pozrela som sa na zazerajúcich študentov oproti mne.

,,Áno, všetko je OK."

,,To som rád."

Počula som silné buchnutie dverí z druhej strany telefónu a J-Hope-ov hlas.

,,(m)! Dnes ťa s Namjoonom čakáme pred školou! Nie neprijímam ako odpoveď." Zakričal so smiechom. Ešte som nestihla ani nič povedať a už som znovu počula jeho hlas.

,,Jungkook, panebože obleč sa!" zvrieskol J-Hope ako ženská. Ja a Jungkook sme sa začali smiať.

,,Vidíme sa teda potom. Ahoj." počula som, ako začal vyháňať J-Hope-a z izby a potom zložil.

Ako J-Hope sľúbil, čakal ma spolu s Namjoonom pred školou. Keď ma zbadal, začali mi kývať. Nadšene som išla k nim.

,,Čo vás to napadlo čakať ma?" spýtala som sa s úsmevom.

,,Ále, boli sme niečo spolu vybavovať a chceli sme s tebou ísť do cukrárne." povedal natešene J-Hope.

,,Máme asi hodinu času, potom pre nás príde Jin." dodal Namjoon.

,,Rada s vami pôjdem."

Znova som ignorovala divné pohľady žiakov a vydali sme sa do najbližšej cukrárne. Bavili sme sa o škole. J-Hope mi ukazoval, čo všetko si kúpil a dával si pri tom pozor, aby mu to Namjoon neoblial kávou. Namjoon mi zase vysvetľoval, že si bol zobrať z opravy svoj mobil.

..Padol mu totiž do záchoda...

Niekedy nechápem, ako sa mu toto všetko darí...

Jin prišiel trochu neskôr.

,,Prepáčte, že mi to tak trvalo. Musel som sa starať o Jimina, lebo bol totálne namol, keď prišiel domov. Ledva stál na nohách."

,,Je v poriadku?" spýtala som sa tušiac, že sa opil kvôli mne.

,,Len má obrovskú opicu a je mu zle. Radšej si švihnime, lebo som ho nechal s Taehyungom a to asi nebol dobrý nápad."

,,Oh,dobre."

Jimin.....

Nemusel si to tak preháňať...

Yay! Nový diel Mám pripravené niečo zaujímavé. :D muhahahaha
~Terka26

Obrázok: 
http://cdn2.recipetineats.com/wp-content/uploads/2015/12/Monte-Cristo_PS_1.jpg