Krvavá vášeň

Kapitola 30.

Myslela som si, že tá divná atmosféra v škole skončí. Aspoň som v to dúfala. Opak bol však pravdou. Bolo to ešte horšie....

,,Shhh, ticho. Už ide." šuškali si žiaci po chodbe.

,,Šľapka." povedalo znechutene jedno dievča.

,,Huh?" pozrela som sa na ňu zhrozene. Ona na mňa len zazerala. Radšej som rýchlo išla do učebne. Tam to ale neskončilo.  

,,Tá chudera prišla. Byť ňou, hanbím sa."

,,Určite spí s každým z nich."

,,Ukradla môjho Jimina. Aj ja chcem s nimi žiť."

,,Je to len zlatokopka. Je s nimi len pre peniaze."

,,Stále nechápem, ako mohli takí pekní a bohatí chalani prijať takú škaredú štetku."

,,Vraj s jedným z nich chodí. Včera na ňu ale po škole čakali ďalší dvaja."

,,Veď vravím, že je zlatokopka."

,,Určite im je dobrá jedine tak ako slúžka."

Počula som všetky tie šepoty za mojim chrbtom. Zhrozene som sa obzrela. Padli na mňa všetky pohľady. Rýchlo som sa otočila a nevedela som, čo urobiť. Čo si to o mne preboha myslia? Nemám odvahu im nič povedať. V tichosti som len prežila zbytok vyučovania. Bohužiaľ.. aj s nepeknými poznámkami.

Keď som prišla domov, bola som psychicky na dne. Stále mi po rozume chodili tie reči. Doma som sa pretvarovala a dokonca som klamala Jungkookovi o tom, že je všetko v poriadku. Celú noc som nezažmúrila oka a pevne som dúfala a verila, že všetko bude na ďalší deň lepšie. Bola som ale na veľkom omyle.

Bolo to stokrát horšie.

Hovorili o mne ešte nechutnejšie hlúposti, ako včera, no snažila som sa to ignorovať. Bola som unavená vzhľadom na to, že som spala možno tak hodinu. Preto som bola vďačná, keď skončilo vyučovanie a ja som mohla ísť konečne domov. Pri skrinkách ma ale zastavil jeden chalan.

,,Hej,ty!"

,,Huh?" pozrela som sa na jeho nechutný falošný úsmev.

,,Počul som, že žiješ s tými bohatými chalanmi. Baví ťa robiť im slúžku?" zákerne sa usmial.

Ignorovala som ho a chystala som sa odísť. Chytil ma ale za zápästie.

,,Baví ťa ich uspokojovať?" zachechtal sa a pripojila sa k nemu nejaká jeho skupina. Ostatní žiaci okolo sledovali, čo sa bude diať.

,,Čo keby si uspokojila mňa,hm?" pritlačil ma o skrinky.

,,Daj mi pokoj!" sotila som ho.

,,Ale, ale, niekto je tu naštvaný." povedal a začal ma obchytkávať.

,,P- prestaň.." vystrašene som vypískla. On ale neprestával a ja som nevedela, čo mám urobiť. Bolo mi do plaču. Všetci sa len smiali a nedočkavo čakali. Chvalabohu mi zazvonil mobil a on konečne prestal s obchytkávaním. Vytiahla som si ho z vačku, no on mi ho vytrhol z ruky. Pozrel sa na displej.

,,Jungkookie. Hmm, aké sladké."

Premýšľala som, ako čo najrýchlejšie vypadnem.

,,No tak, zdvihni to." podal mi mobil.

,,A povedz mu, že je všetko v poriadku." zasmial sa.

Ja som ho poslúchla a zdesene som to zdvihla.

,,A-ahoj Jungkook."

,,Ahoj zlatko. Máš čas?"

,,Ja- jasné, že mám. Prečo?"

Na chvíľu zostal ticho.

,,(m), deje sa niečo? Znieš vystrašene."

,,Nie... všetko je v poriadku." povedala som so slzami v očiach. Napadol ma plán, ako by som mohla vykĺznuť z tejto situácie. Jediným problémom ale bolo, že bez bolesti to asi nebude. Momentálne mi to už bolo jedno. Nabrala som odvahu a zhlboka som sa nadýchla.

,,Jungkook, pomôž mi!!!" zakričala som do telefónu.

V momente ako som to dopovedala, mi z ruky vytrhol mobil a hodil ho o zem.

,,Tak na tomto sme sa nedohodli!" zvrieskol na mňa a vlepil mi facku. Ja už som svoje slzy neudržala.

,,Nechaj ma!" zhúkla som.

,,Kto ti dovolil na mňa vrieskať?" dal mi druhú facku. Dával mi facky, až pokým som si necítila tvár. Potom ma potiahol za vlasy a vrazil mi tvár o skrinku. Cítila som, ako mi tečie krv a neskutočne ma začala bolieť hlava. Hodil ma na zem a začal ma kopať. Potom si na mňa sadol a chytil mi ruky nad hlavou.

,,Tak čo. Už si si to rozmyslela?" zasmial sa a vyhrnul mi tričko. Nemala som silu sa akokoľvek brániť. Len som sa naňho s polootvorenými očami pozerala.

Ešte to bude husté....O.o Pardón ak nájdete nejaké chyby, ešte som to neopravovala.
~Terka26

Obrázok: https://himechaninjapan.files.wordpress.com/2014/04/img_0282.jpg