Krvavá vášeň

Kapitola 14.

Jungkookov pohľad

,,Kde sú tí dvaja?" spýtal sa Jimin, keď sme dorazili domov.

,,Možno v mojej izbe." povedal som a namieril si to tam. Zaklopal som, no nikto sa neozýval. Otvoril som dvere a uvidel som Jina, ktorý bol zahryznutý do jej krku. Nevidel som jej poriadne do tváre, lebo mi zavadzal vo výhľade. Len som iritovane prekrútil očami.

,,Jin,to stačí." povedal som mu. On ale nepočúval.

,,Jin hovorím, že stačí!" zakričal som naňho a odtiahol ho od nej.

V tom momente mi spadla sánka . Jej tvár bola bez farby. Vyzerala ako mŕtvola. Jin sa na ňu len zhrozene pozrel.

,,Prepáč mi to (m)!" začal nekontrolovateľne plakať. Potriasol som ju, no absolútne žiadna odozva. Snažil som sa ju prebrať, no nič nepomáhalo. Začal som panikáriť.

Chcel som nahmatať jej pulz, no bo veľmi slabý. Medzitým stihli prísť ostatní a vystrašene sa pozerali. Okamžite som zapojil infúzie, ktoré tam zostali z včerajšku a vražedne sa pozrel na Jina. Zdvihol som ho za golier a hodil o najbližšiu stenu.

,,Jungkok prestaň..." snažili sa ma ostatní udržať. Prišiel som k Jinovi, ktorý teraz len sedel na zemi opretý o stenu a ľútostivo na mňa pozeral.

,,Tvoja posratá ľútosť ti nepomôže!" zreval som naňho. Zdvihol som ho hore a vrážal mu päsťou plnou silou, až pokým nezačal kašlať krv a zvíjať sa od bolesti.

,,Prosím.." snažil sa povedať no kopol som mu kolenom do brucha .Okamžite padol na zem a snažil sa odplaziť preč.

,, Mne neutečieš." povedal som zákerne a kopal som ho aj na zemi až pokým nekričal od bolesti.

,,Modli sa, aby to prežila. Lebo ak nie, tak ťa vlastnoručne zabijem." vychrlil som naňho. On už sa nevládal ani hýbať.

,,Jungkook doriti prestaň!" zreval Suga a a odstrčil ma preč. Len som sa naňho naštvane pozrel a išiel som k (m).

Jiminov pohľad

,,Jin, preber sa." potľapkal som ho po krvavom líci.

,,Nemá to cenu." povedal Suga.

,,Je v bezvedomí." Len som sa naňho ustarostene pozrel a poprosil ostatných.

,,Pomôžte mi ho odniesť do jeho izby. Musím ho ošetriť." J-Hope mi so Sugom bez váhania pomohol. Taehyung a Namjoon tam len zostali zhrozene stáť.

,,Dúfam že mu Jungkook neurobil nič vážne." pomyslel som si, ako sme ho niesli. Prestrel som mu na posteľ starú deku a išiel som do kúpelne pre lekárničku.

,,Jin vydrž." J-Hope išiel pre vedro s vodou aby ho mohol umyť od krvi. Suga medzitým Jinovi rozopol košeľu a kontroloval, či nemá nejaké vážne zranenia.

,,Nevyzerá to dobre. Mali by sme ho zobrať do nemocnice." povedal Suga.

,,Súhlasím." prikývol J-Hope.

,,Rýchlo poďme." súhlasil som.

,,Šoférujem." zahlásil Suga a my sme prikývli. Síce nemá vodičák, ale z nás je jediný, ktorý sa ho aspoň snažil spraviť.

Jungkookov pohľad

,,Vypadnite!" povedal som Taeyhungovi a Namjoonovi. Oni len bez slov radšej odišli a ja som za nimi zamkol dvere. Posadil som sa na kraj postele a chytil (m) za ruku.

,,Prosím, buď v poriadku...." Už som sa nemohol ubrániť slzám. Jemne som ju objal a pobozkal ju.

,,Milujem ťa.." zašepkal som.

,,Vráť sa prosím ku mne..." Už som nevedel, čo mám povedať. Položil som ju späť a sadol si na zem vedľa postele. Položil som si hlavu do dlaní a plakal som ako malé dieťa.

,,Prečo som tu nebol a neochránil ťa!"

,,Prečo som si myslel, že nechávať ťa tu s ním bol dobrý nápad!" A takto to pokračovalo ďalej. Neustále som sa obviňoval a kričal sám na seba. Čo mám urobiť pre to, aby si sa prebrala. Vzal by som ťa do nemocnice, ale ako im vysvetlím, že ti chýba toľko krvi a nemáš žiadne zranenie. Ťahal som si vlasy od zlosti a tajne dúfal, že sa každú chvíľu preberie a uteší ma. No tá chvíľa neprichádzala a ja som len unavený od všetkého, po asi pol hodine ,bezmocne zaspal.

:OOOOOOOOO 
Oh my god, Jin..... (;¬_¬)..
~Terka26

Obrázok: https://38.media.tumblr.com/e0798e328357cbd891761c62ed12cc56/tumblr_nmo9slTWqk1r5m8dko1_r1_500.gif