~,,Nikdy by som si ani nepomyslela,že budú skrývať temné tajomstvo...."~
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Začiatok:24.11.2016
Koniec:1.7.2017
Ako som predpokladala, každý išiel do iného oddelenia v obchode. Je mi jasné, že nákupný lístok tu dodržuje jedine tak Jin. Rozhodla som sa ísť s ním.
,,Niekedy sú ako malé deti." pousmial sa.
,,S tým bezpodmienečne súhlasím." zasmiala som sa. Taehyunga sme našli medzi nápojmi a alkoholom. Keď nás zbadal, hodil nám do košíka celé balenie pív.
Jin len prekrútil očami a išli sme hľadať ostatných. J-Hope-a sme našli, ako si prezeral slnečné okuliare- ktoré takisto skončili v nákupnom košíku.
,,Kde myslíš, že bude Jimin?" opýtala som sa Jina.
,,Sladkosti. A nemyslím si to- ja to viem." zasmial sa a išli sme sa pozrieť k oddeleniu sladkostí.
,,Naozaj tu je." pomyslela som si. Bol na špičkách a snažil sa dočiahnuť balík marshmallows. Ako nás zbadal, tak sa zažal nervózne smiať.
,,Ehm.. hehe Jin, mohol by si mi to prosím ..dočiahnuť?" ukázal na balík.
,,Ale pozrime sa. Jimin je nám moc nízky." povedal ironicky.
,,Aká to škoda, že sa nenarodil ako žirafa. Ale vlastne nie, to by ho potom v zábavnom parku nepustili na jazdy pre deti." uškrnul sa zákerne Jin.
,,A zas až taký malý nie som." zahundral si popod nos. Všetci sme sa začali smiať na Jiminovi, ktorý už mal červenú tvár od hanby a radšej stíchol. Jin mu dočiahol balík marshmallows a potom sme konečne začali nakupovať to, čo sme potrebovali kúpiť.
,,J-Hope, pomôžeš mi uložiť nákupy,dobre?" spýtal sa Jimin J-Hope-a po tom, ako sme dorazili domov.
,,Jasné." odpovedal.
,,Ja si zatiaľ idem nejako užiť svoj voľný čas. Asi pôjdem do knižnice." povedala som.
,,Okej." prikývol Jimin.
Vydala som sa do ich obrovskej knižnice so zámerom prečítať si nejaké zaujímavé diela. V tom ma napadlo, že tam možno nájdem aj knihy o ich upírskej histórii.
,,Toto by mohlo byť zaujímavé." Vybrala som si dielo, ktoré ma zaujalo svojím vzhľadom, akoby z minulosti. Dúfam, že to za tú pol hodinu hľadania aj bude stáť. Bola to obrovská hrubá kniha, plná príbehov a povestí o upíroch. Stránky boli veľmi staré a písmo bolo ručne písané. Tak som si ju vzala, sadla si za stôl a ponorila sa do jej čítania.
Väčšina príbehov ma až desila- vyvraždená dedina, nočný zabijak, ako vedeli upíri dobre klamať aby im na tieto ohavnosti nikto neprišiel, ako si najviac užívajú zabíjanie ich obetí, atď. To bol naozaj skvelý nápad čítať to. Vyschlo mi v krku, chcem si ísť urobiť čaj a ja sa teraz bojím prejsť po chodbe. Nuž, moja hlúposť.
Nejako som to prekonala, a dostala som sa do kuchyne. Zhlboka som si vydýchla keď môj čaj bol hotový.
,,Si v pohode?" zrazu sa len tak ozval Jimin, ktorý stál z ničoho nič vedľa mňa. Na mňa skoro priskočilo. Mierne som zvrieskla a Jimin sa na mňa šokovane pozrel.
,,Uhhh.. to si len ty Jimin. Prepáč, som tak trochu vynervovaná, lebo čítam.. uhm.. strašidelné príbehy." povedala som nervózne.
,,Oooh. Vyzeráš tak trochu mimo." zasmial sa.
,,Vďaka za kompliment." povedala som so smiechom, vzala si svoj čaj a išla som ostražito naspäť do knižnice. Šálku som položila a sadla som si za stôl. V tom som zistila, že moja kniha tam nie je.
,,Kde len môže byť. Nepamätám sa, že by som ju odtiaľto niekam brala." Chvíľu som sa pozerala na stôl a premýšľala kde by mohla byť.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Hľadáš niečo?" zašepkal mi zozadu niekto do ucha. Po chrbte mi prešli zimomriavky a zvrieskla som. Otočila som sa a zbadala Taehyunga s tou knihou v ruke.
,,Kriste pane! Taeyhung, nabudúce sa mi normálne ozvi, že si tu!"predýchavala som mierny šok.
,,Oooh, niekto nám je vystrašený. Ktovie, žeby ten niekto čítal túto knihu?" ukázal na knihu.
,,Čo tekého zaujímavého si sa dočítala? Hmm?" spýtal sa so zákerným úsmevom.
,,T-to je úplne jedno." povedala som nervózne.
,,Po prečítaní tej knihy.. nebojíš sa nás ešte viac?" uškrnul sa.
,,N-nie, ste predsa priateľskí upíri." preglgla som, cítiac tú divnú atmosféru medzi nami. Taehyung sa začal diabolsky smiať, čo mi naháňalo hrôzu.
,,Priateľskí upíri..aké vtipné. Zamyslela si sa niekedy nad tým, že celý čas sa možno len pretvarujeme? Čo ak vôbec nie sme tak priateľskí ako si myslíš?" zachechtal sa a pomaly išiel ku mne. Ja som sa rýchlo postavila a cúvla som. Môj chrbát narazil na stôl a Taehyung stál tesne predo mnou.
,,Už sa ma bojíš?" povedal zákerne a nadvihol mi rukou bradu. Ja som sa mu vystrašene pozerala do očí a on sa zalizoval. Pritlačil ma na vrch stola a vyliezol na mňa.
,,T-tae prosím prestaň! Čo to do teba vošlo?" Snažila som sa spod neho vykĺznuť. Ruky mi pritlačil nad hlavu a pošepkal:
,,Nepodceňuj nás." Zahryzol sa do môjho krku a ja som sa naňho len bezmocne prizerala. Pil až pokým nezbadal, že strácam vedomie.
Potom prestal a povedal:
,,Prepáč mi to, rád sa zahrávam. Ale jednu vec ti poviem. Niektorí z nás sú nebezpečnejší, než si myslíš. Ja medzi nich síce nepatrím, ale odporúčam ti dávať si na nich pozor.." Ja som ho s polootvorenými očami počúvala a potom ma vzal na ruky a položil na gauč. Sadol si vedľa mňa na operadlo a začal mi hladiť vlasy.
,,Dúfam, že sa na mňa nehneváš..." povedal potichu s ľútosťou v hlase.
,,Teraz si kľudne pospi."
Hmm,hmm :D Ktovie čo sa bude diať ďalej ( A ako som povedala, karma je sviňa. xD) ~Terka26
