Kapitola 13.

376 37 5
                                    

,, Žiješ?" spýtal sa Suga a pichol mi do líca prstom. Pomaly som sa prebrala zo spánku a rozospatými očami som naňho zažmurkala.

,,Prepáč, že sme na teba nečakali s raňajkami, ale musíme odísť." Posadila som sa ,snažila som sa počúvať Sugu a nezaspať.

,,Hmm..." prikývla som.

,,Doma zostáva len Jin." povedal pochybovačne, či ho vôbec počúvam.

,,Hmmm....."

Len prekrútil očami a povedal:
,,Každopádne, maj sa. Prídeme tak okolo poobedia."
Postavil sa a bez slova s iritovaným výrazom odišiel.

,,Hmm..." zahundrala som, aj keď už nebol v izbe a spadla som späť na posteľ. Spala som tak 3 hodiny. Je načase nahradiť si to teraz. Aj tak nemám nič na práci.






,,To si naozaj taký spáč, alebo si zase v noci nemohla zaspať?" prebral ma Jinov hlas a vôňa jedla.

,,To druhé.." zamrmlala som a pozrela sa na Jina s táckami v ruke.

,,Myslel som si." povedal a usmial sa.

,,Priniesol som nám raňajky." podal mi tácku a sadol si vedľa mňa na posteľ. Pozrela som sa na hodiny. 10:00.

,,Ďakujem Jin." usmiala som sa.

,,Aj ty si sa teraz zobudil?" spýtala som sa zvedavo.

,,Nie, som hore už od siedmej."

,,Huh? A to ešte len teraz raňajkuješ?" pozrela som sa naňho nechápavo.

,,Áno. Čakal som na teba." povedal s úsmevom a začal jesť.

,,Jiiiiin, teraz sa cítim hrozne. Mal si jesť bezo mňa. Alebo si ma mal zobudiť."

,,Nechcel som jesť bez teba a budiť som ťa nemienil, keď nemusíš vstávať." zahlásil s plnými ústami. Opatrne som ho objala, aby som neprevrhla tácky s jedlom.

,,Ďakujem ti. Ale nabudúce na mňa nemusíš čakať." povedala som a a dala som mu malý božtek na líce. Len sa na mňa prekvapene pozeral a jeho tvár začal chytať odtieň jeho tmavoružových vlasov. Len potom v tichosti začal jesť a stále sa na mňa kútikom oka pozeral.



,,Prečo si vlastne nemohla spať?" spýtal sa z ničoho nič Jin.

,,Ehm ..no, zlý sen." povedala som zaskočene.

,,Hmm, a o čom bol?" opýtal sa zvedavo.
,,Čo mu mám povedať. Že ma v noci bozkával Jungkook, a ja som kvôli tomu nemohla spať? Noták, rýchlo premýšľaj mozog."

,,Moc si to nepamätám, ale viem, že to bolo strašné." klamala som.

,,Ani sa ti nečudujem, že si to radšej zabudla." poznamenal Jin. Našťastie mi to uveril. Spokojne sme dojedli a on išiel zaniesť tácky do kuchyne. Keď sa vrátil späť, hodil sa vedľa na posteľ. Ja som medzitým čo bol preč stihla otvoriť Jungkookovu knihu a čítať si. Jin sa na mňa celý čas bez pohnutia pozeral a hrýzol si pery. Už mi to bolo divné a tak som odložila knihu a pozrela sa naňho.

Posadil sa a chcel niečo povedať, no hneď zavrel ústa. Posunul sa ku mne tak blízko, že som cítila jeho dych na mojej tvári. Pomaly sa prisal na moje pery a pritlačil ma k posteli svojou váhou. V tomto momente som nemala slov. Len som mu bozk opätovala a pozerala so do jeho žiadostivých očí. Po chvíli sa odtiahol a sklonil hlavu. Prešil rukou po mojom krku plnom modrín a pobozkal ho.

,,Prepáč mi to.." povedal a zahryzol sa.

Nevedela som čo urobiť či povedať. Len som ho ticho a v šoku pozorovala Keď som cítila, že je načase, aby prestal, snažila som sa ho rukou odsotiť. No on len ďalej pokračoval.

,,Jin.."

Po lícach sa mu kotúľali slzy keď videl, že mi padajú viečka. No on pokračoval ďalej a ja som sa ponorila do tmy.

Jinov pohľad

Nadával som si v mysli.

,,Prosím.,prestaň."

,,Ubližuješ jej."

,, Ovládaj sa Jin."

,, Spamätaj sa!"

,,Si len obyčajné zviera!"

,, SNAŽÍŠ SA JU OCHRÁNIŤ A PRITOM JEJ NAJVIAC UBLIŽUJEŠ!!!"

Ale ja nedokážem prestať.....

:O Čo teraz....  Jiiiiiin ..
~Terka26


Obrázok: http://s8.picofile.com/file/8269663100/Ct2lN94VUAQ34yX.jpg

Krvavá vášeňOnde histórias criam vida. Descubra agora