Obliged //Zarry; A/B/O//

30.kapitola

Unavene si pretrel svoje hnedé oči a prevrátil sa na bok. Jeho hlava, ale nepadla do teplých perín ako očakával, ale bola položená na nahú hruď niekoho vedľa neho. Nechápavo sa zamračil. Harry už takto býva dávno v kancelárii alebo firme. Otvoril najprv jedno oko a keď zistil, že sa nachádza na hrudi oddýchujúceho Louisa trocha vypískol.

O chvíľu si uvedomil, kde je a prečo je s Betou v jednej posteli. Za ten týždeň si už mohol zvyknúť. Na to ako sa v noci tisne na Louisa, aby nemal taký veľký pocit samoty, ktorý ho trhal z vnútra. Ale čím viac sa minúty bez jeho Alfy zväčšovali, tým viac bolesti prežíval. Tá diera v jeho duši bola čoraz väčšia a on už nevedel vydržať ten nápor, hnevu ktorý prežívala jeho Alfa v susednej Británii.

"Zlato, ešte si ľahni. Je iba päť hodín," zamrmlal si popod nos brunet a pritiahol si o znova na svoju hruď. Černovlasý mu to dovolil, síce sa mu nepáčilo ako sa ho Louis v posledom čase dotýkal a ako sa k nemu správa, ale bol mu vďačný, že ho zobral preč od nebezpečnej Alfy. Aj keď tú Alfu pravdepodobne miloval.

"Ja viem, že je skoro. Len proste... chýba mi," povedal a jemne prešiel končekmi prstov po jeho nahej hrudi, tak ako to robil Harrymu.

"Harold?" šepol brunet a pozoroval jeho prsty, ktoré sa trocha triasli.

"Simon," priznal, "objavil sa práve vtedy, keď som zistil, že nemôžem mať malé. Len som sa naňho naviazal, to prejde," klamal sám sebe a dobre to vedel. Láska k malému blonďavému stvoreniu ho len tak neprejde. A rovnako to bolo aj tá u jeho kučeravého strýka. Musel si len zvyknúť, že už ani na jedného čoskoro nebude mať nejak právo.

"Puto sa dá prerušiť," šepol po chvíli, "aj bez prítomnosti Alfy. Stačí, stačí ak ťa do krku pohryzne niekto iný."

"Čiže ďalšia Alfa?" zamrmlal a nechal nech si s ním Louis prepletie prsty. Jeho obočie sa trocha stiahlo. Toto kamaráti nerobia. To vlastne on s nikým nerobí.

"Nie,"povzdychol si brunet a natočil jeho tvár k tej jeho.

"Tak potom kto?" zdvihol svoje tmavé obočie.

"Stačí aj Beta."

***

"Notak Zayn! Nemusím zhnáňať nejakú inú Betu! Môžeme to urobiť hneď! Bude to skoro bezbolestné!" naliehal naňho brunet a sledoval, ako jeho kamarát pochoduje po ich spálni. Prechádzal sa od dverí k oknu už niečo cez hodinu a pól. 

"Louis, vieš aké to je, keď ťa kurva vlastní Beta?! Mám ťa rád, to áno, ale pre nás je to strašná potupa. Je to akoby som si nevedel nájsť Alfu, ktorá je ochotná ma označiť!!" zafunel a dopadol k nemu naspäť na posteľ. Po chvíli okolo pásu zacítil jeho ruky a ako si ho pritiahol k sebe.

"Už som ti povedal, že uhryznutie od Bety je dočasné, trvá ani nie 24 hodín a potom si voľný," šepol mu do ucha a upokojujúco ho pohladil po chrbte, ako to robil keď plakal.  

"Budeš zo mňa cítiť najbližší rok, a ja z teba. Chytači ma odtiahnu do väzenia, čo i len mrknem," zamrmlal a viac sa k nemu pritiskol, "a potom poputujem k Harrymu a ty skončíš niekde na dne mora."

"Iba ak sa to nepodarí. Vidím ako ťa ničí, že pri tebe Harold nie je! Tak mi dovoľ ti pomôcť! Chcem pre teba len to najlepšie! Záleží mi na tebe," šepol uprímne a keď si predstavil seba na dne mora trocha sa striasol.

"Fajn," podvolil sa nakoniec černovlasý a otočil svoju tvár k jeho, aby mu videl do očí. V hnedých sa odrážal strach a obavy, tie však zmizli keď si všimol v Louisových oporu a nežnosť.

"Nie Zayn! Počúvaj, je sedem hodín ráno! Ak to stihneme do večera, tak zajtra večer budeš voľný- počkaj povedal si fajn?" začudovane zamrkal.