Obliged //Zarry; A/B/O//

7.kapitola

"Lebo si zaslúžiš niekoho lepšieho, ako bol on, Zayn!" zavrčal naňho a oprel sa o rám postele. Zelene oči sa zapozerali do tých hnedých a strácali sa v nich. Po chvíli sa hnedé odvrátili a bez slova odkráčali do kuchyne. Nemienil spať vedľa človeka, ktorý ho znásilnil a pripútal k sebe. Už nemá šancu ujsť... vlastne mal ju niekedy? 

Mal kopu šancí. Keď bol Harry na schôdzkach, vo firme alebo s priateľmi. Vždy bol sám a jedinú spoločnosť mu robila kuchyňa a varenie. A spomienky.. veľa spomienok, na Jacka, rodinu, budúcnosť, ktorú si predstavoval. A teraz.. je to všetko preč. 

Jack je mŕtvy, rodinu už asi v živote neuvidí a budúcnosť, ktorú si predstavoval sa zhrútila akoby bola postavená z piesku. Miesto toho je zatvorený v dome s chlapom, ktorý je vrah a blázon. Má mu robiť poslušnú omegu aj napriek tomu, že ho znásilnil. 

Ani si neuvedomil, že stál pri dverách plne oblečený. Jeho ruky sa triasli, keď stisol kľučku a dvere sa otvorili.

"Nebudem ťa tu držať," ozval sa za ním Haroldov hlas, "ale vieš aké sú riziká. Môžu ťa zatvoriť, zlato. A hovorím ti, že u mňa sa budeš mať ako bavlnke," kučeravec okolo neho prešiel a sadol si do kuchyne. Zayn sa pozrel na hodiny. Bolo pól druhej v noci. 

Harry mal pravdu. Ak by odišiel, trpel by. Jeho telo by nezvládlo odlúčenie od svojej Alfy, druhej polovičky. Ak by tu bolesť aj pretrpel, musel by ísť domov. Ak by mal šťastie a nezatvorili by ho kým by sa dostal domov, tam by sa to stalo. Jeho otec je vodca chytačov. Chytači sú tí, ktorí pomáhajú zúfalím Alfám nájsť svoje "stratené" omegy. No ak by sa omega vzoprela (čo by bol rozhodne Zaynov prípad), dali by ju do ústavu, kde by jej nepomáhali nejaké sedatíva, kvôli bolesti. 

Porazene zatvoril dvere a sám sa vybral k Harrymu do kuchyne. Ten sedel za stolom a hľadel na jeho kresbu. Zayn s ňou stále nebol spokojný. Niečo mu na nej nesedelo, ale nemiesnil sa s tým teraz trápiť.

"Kto to je?" spýtal sa a sledoval ďalej chlapca na papieri.

"Mal si to byť ty..." zamrmlal a prešiel k linke kde si nalial trocha vody. Stále sa mu ťažko rozprávalo a chodilo. Počul, že omegy majú problém s rozprávaním niekoľko týždňov. Musí sa spýtať Nialla, keď príde. Ak ešte vôbec niekedy príde.

"Má niektoré moje črty, to je pravda," poznamenal kučeravec a Zayn sa naňho otočil. Nechápal ako je možné, že tento muž ho pred chvíľov pripravil o to najcennejšie, jeho slobodu a nevinnosť a teraz s ním rozoberá je kresbu.

"Ale niektoré črty má tvoje," otočil sa naňho a jemne sa usmial. Černovláskovi voda zaskočila a on sa začla dusiť. Niet divu, hneď ako chytil druhý dych mu kresbu vytrhol z rúk a prezrel si ju poriadne. Tvar tváre mal rovnakú ako Harry dokonca mu nechal tvár lemovať kučerami, ktoré mal rozhádzané do všetkých strán, no aj tak perfektne upravené. 

Prvú chybu si všimol na očiach. Síce ich tvar bol podobný Harryho, ale obočie spolu mihalnicami mal po ňom. Mal ich dosť hustejšie od Harryho. Nos mal celý jeho a Zaynove pery. Neboli ešte dokončené a rozhodne neboli chlapa, ktorý tu sedel pred ním. Boli až veľmi plné a mali iný tvar. 

Chcel papier roztrhať a vyhodiť, no zastavi ho ruky na tých jeho.

"Opovážiš sa," šepol nebezpečne Harry a pritiahol ho si k sebe. Perami jazdil po jeho líci až k perám, kde mu venoval cudný bozk, "nakreslil si naše bábo, Zayn. Je krásne," šepol a pobozkal ho tentoraz vášnivejšie.

Černovlások ho odstrčil a položil kresbu na stôl.

"Zayn, to čo sa stalo dnes v noci.. Zabudneme na to okay? Zrazu, zrazu som mal pocit, že ak ťa nebudem mať teraz tak nikdy. A to som nemohol dopustiť," šepol kučeravec.

Zayn mu neveril, ale jediná možnosť ako nejak prežiť a byť aspoň trocha šťastný bola to, že to s ním skúsi.

"Nič o tebe neviem. A ani ty o mne. Chcem spoznať svoju Alfu."

A tu si pomyslel, že toto je jeho koniec. Vzdal sa.

Ako by ste sa na Zaynovom mieste zachovali vy?

Krásne prázdniny vám želám! :3

-Ria