Obliged //Zarry; A/B/O//

31. kapitola

"Loui! Príď potom za mnou do kaviarne, prosím!" zakričal do ich bytu Zayn a prehrabol si svoje sivé vlasy.  Netrpezlivo klopkal nohou po parketách a čakal na odpoveď bruneta.

"Zayn, len teraz sme sa vrátili do Anglicka. Trocha si oddýchni," zdvihol svoj pohľad od notebooku a pozrel na svojho kamaráta, ako na seba navlieka roztomilú čelenku z ružových kvetov.

"Tak poď so mnou! Majú tam tiež internet! Budem čítať a robiť veci do školy a ty budeš pri mne robiť tie zmluvy pre tvojho otca," povzdychol si a sadol si k nemu na sedačku. Bolo to len pár hodín od pristátia ich lietadla a on už mal pocit, že sa zblázni ak nevypadne z ich nového bytu.

V Írsku im bolo krásne, ale obom im zachýbala ich domovina. Preto Zayn na nič nečakal a s prosím, ktoré používal asi minútu sa mu to podarilo. Louis si našiel prácu pri otcovi a s prísľubom, že sa Zayn mohol vrátiť do školy teraz zarábal peniaze pre ich oboch.

"Fajn zober si veci a počkaj ma v tej kaviarni. Len si musím niečo vytlačiť a prídem k tebe, okay?" usmial sa naňho a venoval mu jemný bozk na líce, "tá farba ti pristane!"

Na Zaynovej tvári sa objavila ľahká červeň, ale už sa to nesnažil skrývať. Nie odkedy mu Louis povedal, že z toho ide zošalieť. A sivovlasý ho rád trápil.

"Tak ťa tam počkám," žmurkol na neho a cez seba si prehodil riflovú bundu, ktorá na sebe mala rôzne nášivky. 

"Hlavne ma tam s nikým nepodveď," zažartoval brunet a ďalej sa venoval zmluve, ktorú mal poslať na podpísanie jeho otcovi do firmy.

"Teba nikdy. Nato si až moc sexy," povedal predtým ako sa za ním zabuchli dvere a on spolu s materiálmi, ktoré mal do školy sa vydal do malej kaviarne na rohu ich ulice. Bola to tá kaviareň, kde chodil ešte predtým než spoznal Harryho. Keď jeho život bol ešte plný zábavy a nie strachu. S nepríjemným pocitom, že sa dnes niečo stane vošiel do príjemnej klimatizovanej miestnosti a s úľavou zistil, že jeho dve kresielka sú voľné. 

Na nič nečakal a rýchlo si tam sadol už diktujúc čašníčke jeho a Louisovu objednávku.

***

"Tati, ale ja chcem zmrzlinu!" Zayn sebou trhol keď spoznal hlas svojho niekdajšieho syna. Pevnejšie zovrel okraj jeho učebnice a snažil sa nenápadne napísať textovku Louisovi nech mu nenapadne sem chodiť.

"Dnes si už mal dve, Simon," počul unavený hlas svojho bývalého budúceho manžela. Než stihol textovku odoslať, zvedavosť mu nedala a on zdvihol hlavou, aby si ho obhliadol ako sa zmenil za ten pol rok bez neho.  Jeho rysy boli stále prísne aj keď sa usmial na ich- teda teraz už iba jeho nevlastného syna. Na sebe mal drahý oblek a Simon bol na tom podobne až na to, že mal džínsy a bielu košeľu. Určite obe značkové ako poznal Harryho. Ale nemal mu čo vyčítať sám Louis ho obliekal do toho najlepšieho.

Avšak Harryho vlasy už neboli tak dlhé ako si ich pamätal. Na stranách ich ma vyholené na vrchu hlavy niečo, čo malo vyzerať asi nejak upravene, len si to rozhádzal.

"Kúpim ti nejakú inú dobrotu dobre?" spýtal sa brunet a prešiel s ním k pultu, na ktorý vysadil malé telíčko. Zayn konečne odtrhol pohľad od Harryho a pozrel vedľa neho, kde sedel Simon s prekríženými rukami a pozeral zamračene na jeho otca. Sivovlasý sa potichu uchechtol a išiel rýchlo poslať správu Louisovi.

"Som tu miláčik," ozval sa vtedy miestnosťou Louisov vyšší hlas a Zayn mal chuť sa na mieste prepadnúť. Nie len, že upútal pozornosť ľudí okolo ale rovnako aj tú kučeravcovu, čo pre nich nebolo dobré.

"Nie," naznačil mu perami, ale to už bol pri ňom a sklonil sa k nemu, aby mu dal bozk na líce.

"Prepáč musel som ešte niečo vybaviť. Ale dnes by sme mohli ísť do klubu, hm?" hovoril pomedzi to ako zo seba dával dole koženú bundu a sadal si vedľa neho upíjajúc z čaju, ktorý mu objednal.