29. kapitola

564 54 11
                                    

Hnedé oči, ktoré sa schovávali za viečkami a nechceli svoju krásu ukázať svetu, spokojne oddychovali tak ako ich majiteľ. Na malinkom sedadle bol skrčený a svoje nohy mal pritiahnuté k hrudníku. Jeho vlasy mal splasnute a potom prilepené k jeho lesklému čelu.

Aj napriek únave očí, ich otvoril a pozrel na Louisa, ktorý nepretržite šoféroval už niekoľko hodín.

"Lou, povedal si, že ideme k tebe domov," zamrmlal keď si všimol cenulky mesta, ktoré vedel, že nie je nejak extra blízko.

"Neboj sa zlato. Hneď si urobíme prestávku. Potrebujem kávu a ty si môžeš zatiaľ odskočiť," šepol a jemne sa usmial. Jeho dlaň pristála na Zaynovom kolene. S úľavnym vzdychom zastavil na pumpe.

"Kam ma to vedieš?" šepol vystrašene Zayn, keď nespoznal pumpu na ktorej zastavili.

"Tam kde ti bude dobre. Zaslúžiš si lepšiu Alfu. Prídeme na to ako prerušiť puto prirodzene," zamrmlal jemne a odopol si pás, aby ho jemne pohladil po prekvapenej tvári.

"Čo? Vráť ma! Odvez ma naspäť!" zamračil sa a odstrčil jeho ruku. Jeho pery sa triasli.

"Pospi si. Čaká nás dlhá cesta," aj cez jeho protest ho pohladil a bez slova vystúpil a zamkol ho vnútri.

"Ale ja nechcem spať," fňukol černovlasý. Zhlboka sa nadýchol, zotrel si slzy a tupo pozeral pred seba. Trhol sebou, keď začul pískanie gúm auta a smiech nejakých mladých chalanov.

Keď sa veľkými pokrikmi vošli dovnútra, odhalili hnedovlasu Betú, ktorá spolu s malou taškou a dvomi kelinkami sa vybral k autu. Na tvári mu hral smutný úsmev ale zároveň aj nadšene iskry v jeho očiach naznačovali radosť z toho, čo spravil.

S malým nadavanim vošiel do auta a podal mu kelinok s teplým čajom spolu so sladkým pečivom.

"Najedz sa. Budeme cestovať ešte riadny kus cesty na letisko," pousmial sa odhrnul mu vlasy na bok.

"Louis odvez ma späť. Môže sa ti niečo stať," šepol smutne a bez protestov sa zahryzol do donutu.

"Neboj, všetko bude dobré. Budem tam s tebou, nemá mi ako niečo urobiť," pokrčil ramenami a znova naštartoval auto.

"A kam má to chceš zobrať?" spýtal sa opatrne a znova začal sledovať cestu.

"Írsko, Dublin," šepol a bez slova sa ďalej venoval ceste.

"Riskuješ kvôli mne všetko," fňukol černovlasy a otriasol sa od zimy.

"Riskujem to kvôli, človeku ktorého mám rád," pokrčil ramenami a pozrel sa naňho s úsmevom.

Zayn mu úsmev opätoval a zababušil sa viac do svojho kabátu.

***

"Zee, zlato vstávaj sme na letisku," pohladil ho niekto po tvári. So zavrčaním otvoril oči a stretol sa tak s unavenými modrými.

"Nemám pas," zívol a lísavo sa k nemu pritúlil. Louis bez protestov objal jeho pás a dal mu jemný bozk na vlasy.

"Otec vlastní letisko. Nikto sa nebude pýtať. Snáď si Stylesovi neveril, že som chudák," uškrnol sa a pomohol mu vstať. Zayn sa iba pousmial a hlavou sa oňho oprel. Chcel ďalej spať, čo mu ale nebolo dopriate, kvôli Louisovi, ktorý ho stále náhlil.

"Pán Tomlinson! Váš nový priateľ?" zdvihol svoje hnedé oči, aby zbadal nižšiu blondínu, ktorá sa nich milo usmievala.

"Že váhaš, Mia. Ideme na spoločnú dovolenku. Len tuto moje zlatíčko si zabudlo pas, že?" prešiel mu perami po krku, "takže by si nám nepomohla? Tuto Z, sa tam strašne tešil."

"To nebude problém! Letenky už máš rezervované, takže si môžete ísť sadnúť," mrkla na nich a Louisovi podala papier. Ten prikývol a s tichým pozdravom ho odviedol dovnútra lietadla. Jeho líca boli červené a on nevedel, ako sa má chovať. Preto sa nechal viesť k ich sedadlám v prvej triede. A keď si konečne sadol spolu s jeho kamarátom, tak mu začalo dochádzať, čo vlastne robí.

"Louis?" zúfalo naňho pozrel, keď sa zapútal.

"Všetko bude v poriadku. Postarám sa o teba," sľúbil mu a jemne položil svoju ruku do jeho.

***
HARRY POV'S

Ja toho malého zmrda zabijem! On mi uniesol môjho Zayna, a ešte drzo nechal na svojom stole výpoveď!

Keď sa mi ten malý zmrd dostane do ruky, tak nech si ma nepraje. Jeho telo bude trpieť za každú jednu sekundu, čo pri sebe nemám svoju malú nevinnú Omegu.

"Simon do postele!" zavrčal som naštvane a pevné chytil blondiaka za ruku aby mi znova neutiekol.

"Mamina mi pred spaním spieva," fňukol a nechal slzy nech mu po lícach stekajú slzičky. Ak by som nebol Alfa tiež by som si poplakal. Ale to nesmiem!

"Kedy sa vlastne mamka vráti?" šepol smutne a stulil sa mi v náručí.

"Neviem, miláčik. Ale vráti sa, fajn? Nenechal by ťa tu," šepol som s úsmevom a položil ho do perín. Keď som videl, že jeho hnedé očká sa nezatvaruju tak som si povzdychol, "poviem ti ako som sa spoznal s maminou chceš?"

Dostalo sa mi horlivé prikyvovanie.

"Bol to daždivý deň, bol som práve so strýkom Liamom v kaviarni. Bol som celý premrznuty a práve keď sme sa posadili na kreslá blízko k topeniu dnu vošiel Zayn. Bol tak krásny, mal vtedy veľmi rád čelenky a aj napriek zime, ktorá vládla vonku tak tam mal biele kvety. Práve keď sme so strýkom čakali kedy nám donesie servírka kávy tak k nám prišiel. Pamätám sa, že bol tak nervózny, keď nás prosil, aby sme si našli iné miesto, lebo tam kde sme sedeli to mal rezervované."

"Mali ste sa radi už vtedy?" šepol a nechal svoje očká klesnúť.

"Áno," zaklamal som. Nechcel som aby vedel pravdu, "a teraz padaj spať," posumial som sa a s bozkom na čelo a odišiel do svojej prázdnej spálne.

Ľahol som si do postele a zatvoril svoje zelené oči.

"A máš to snáď podpísané?" odfrkol si brunet a v černovlaskových očiach sa objavili slzy.

"Liam buď na slečnu jemný," pousmial som sa a sám mu uvoľnil miesto. Ten sa s červenými licami posadil.

"Samozrejme, sa presunieme," spražil som Liama pohľadom, "a môžeš si objednať čokoľvek na môj účet, ako odškodné," nepatrne som ho pohladil po ruke a spolu s hundrajucim brunetom sme presunuli k inému stolu.

Ešte som si však stihol všimnúť jeho chihcotanie pri tom ako si vyberal knihu a okuliare.

Vošiel som si prstami do vlasov na nahlas si povzdychol. Prečo na mňa Zayn potlačil každú spomienku? Stretli sa toľkokrát, a on si to nepamätá.

Obliged //Zarry; A/B/O//حيث تعيش القصص. اكتشف الآن