Vlak zastaví. Všetci si zoberú svoje veci a výjdu von z vlaku. My prváci následujeme nejakého trolla či čo to vlastne je. Viem len že sa volá Hagrid. Všetci nasadnú do lodiek. Ja s Fredom samozrejme sedíme spolu v jednej z lodiek. Po chvíli plavenia sa, začne pršať. Čo by bolo úplne v pohode, keby som nezahliadla blesk. Okamžite som si spomenula na to, čo sa stalo v ten osudný deň. Mala som asi tak šesť rokov. Bola som strašne blbá a naivná. Hrala som sa v tedy vonku. Skákala som z kaluže do kaluže, tancovala v daždi a užívala búrku. Ujo ma prišiel zobrať dnu, no ja som nešla a zdrhla pod strom. Ako… chápete ma? Kto by sa už len cez búrku "schovával" pod strom… Ujo išiel za mnou až pod strom, čo však robiť nemal. Chvílu sme tam ešte ostali, kvôli môjmu protestovaniu. Nakoniec som však zdrhla z toho miesta preč. Tesne za mnou, ako som bežala, udrel blesk. Otočila som sa a videla uja na zemi. Ten blesk ho trafil, a len kvôli mne. Popravde trochu trafil aj mňa, bola som v bezvedomí, na chrbte mám ešte jazvy v tvare bleskov. Vyzerá to epicky ale na začiatku to fakt dosť bolelo. Nenávidím sa za to. Ten blesk trafil priamo doňho, nedalo sa už nič robiť. Teta mi to stále neodpustila, čo sa jej vôbec nečudujem. Ani ja som si to neodpustila, a vôbec to nemám v pláne. Mama mi to tak polovične odpustila, no nie úplne. Do očí sa mi začali hrnúť slzy. Pri ďalšom blesku som sa natlačila na Freda.
„Bojíš sa búrok?" Spýtal sa ma dosť prekvapene a mierne aj so smiechom v hlase. Ja som len prikývla, nič som nepovedala. On tiež len prikývol a ďalej nič nehovoril. Dorazili sme k brehu a ja som okamžite vybehla z loďky. Prišli sme pred dvere školy, ktoré sa následne otvorili. V nich sa objavil pravdepodobne jeden z učiteľov. Začal nám tam niečo hovoriť no ja som ho absolútne nevnímala. Vošli sme do hradu a nasmerovali do siene. Prešli sme dopredu a riaditeľka začala hovoriť svoju úvodnú reč. Klobúk zaspieval nejakú pesničku a začalo sa konečne rozraďovať. Vyvolávať sa bude podľa abecedy, veď ako vždy.
„Ashley Adamsová!" Preklínam svoje priezvisko! Prečo musím ísť zrovna ja ako prvá?! Prídem dopredu a sadnem na stoličku. Riaditeľka mi položí tú starú zaprášenú vec, čo sa ani nedá nazvať klobúko., na hlavu. Aspoň už viem čo spravím ako prvé keď prídem do svojej izby.
„Hmmm… vyzerá to na slizolin, no…" Začne premýšlať klobúk no ja ho svojimy myšlienkami preruším. Slizolin! Davaj inač ťa roztrhám! Pokiaľ ma bachneš do chrabromilu alebo byfľomoru k tým ufňukancom, si mŕtvy. Pokiaľ túto starú prašivú vec budem mať ešte dlhšie na hlave, tak naozaj prisahám že sa zajtrajška nedožiješ!
„Jasný Slizolin! A len tak mimochodom: Ja nie som žiadna stará prašivá vec!" Skríkne klobúk a ja sa široko usmejem. Slizolinčania si začnú ničo šepkať, usmievať, uškŕňať alebo smaiť. Napokon všetci začnú tlieskať a pískať. Konečne mi dajú dole ten "klobúk" a ja si to nasmerujem k tomu stolu. Sadnem si vedľa nejakého chalana.
„Ty si mu ale dala Adamsová.* Uškrnie sa a ja tiež.
„To viem aj bez teba." Tiež sa uškrniem a sledujen rozraďovanie. Po zdĺhavom zozname je rad na Fredovi. Fred si sadne na tú stoličku a dajú mu na hlavu ten kus látky.
„Si rovnaký ako Adamsová! Ja nie som starý zaprášený kus látky! Slizolin! " Skríkne naštvane klobúk. V túto chvílu sa deje ÚPLNE TO ISTÉ ako keď zaradil mňa. Je tam síce viac prekvapdných pohľadov od Chrabromilského stolu, najmä od jeho brata. Okamžite som začala tlieskať. Fred prišiel k stolu a sadol si oproti mňa. Usmiali sme sa na seba. Potom išlo ešte minimum prvákov, a riaditeľka začala niečo hovoriť. James, Andrew a Georg skončili v Chrabromile. Tých som zabudla spomenúť. Po chvíli sa na stoloch objavilo jedlo aj voda. Zobrala som si čaj a napila sa. Do ruky som si vzala nejaký z koláčov a odhryzla si z neho. Zrazu do mňa niekto hodí nejaký pokrčený papier. Vezmem ho do ruky a prečítam si ho. Píše sa tam:
Čau, Adamsová!
Ty si tomu klobúku ale naložila. Nešla by si von?
- Malfoy
Pozrela som sa tým smerom, odkiaľ to letelo. Uškŕňa sa na mňa jeden blonďák, čiže to bude ten Malfoy. Usmejem sa, otočím papier z druhej strany a vyberiem si svoje brko. Začnem písať:
Čau Malfoy!
Nemám čas. Musím si zmyť ten pach a najmä prach z tej zastaranej veci čo mi dali na hlavu. Takže MOŽNO inokedy.
-Adamsová
Dopíšem, pokrčím ten papierik do guličky a hodím ho do Malfoya. On ho otvorí. Je na ňom vidieť pobavený výraz, a nakoniec opäť úškrn. Len nad ním prevrátim očami a ďalej sa venujem svojmu jedlu.
YOU ARE READING
Hey, Adamsová! (FF-HarryPotter,nextgeneration)
Fanfiction-Je to môj prvý príbeh, tak na to prosím berte ohľad. Je pravdepodovné že sa tam objavia nejaké gramatické chyby, takže sa Vám vopred ospravedlňujem. Želám príjemné čítanie. ♥ -•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•- „Ale v tom prípade musíš ísť ty na r...
