-Je to môj prvý príbeh, tak na to prosím berte ohľad. Je pravdepodovné že sa tam objavia nejaké gramatické chyby, takže sa Vám vopred ospravedlňujem. Želám príjemné čítanie. ♥
-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-
„Ale v tom prípade musíš ísť ty na r...
„Prečo mi o ňom nechceš nič povedať?!" Zamračím sa na ňu.
“Jednoducho ti to nepoviem! A upaluj sa zbaliť, za hodinu odchádzame!" So zavrčaním vybehnem hore do svojej izby a zvalím sa do postele. Nechápem to. Mám pravo vedieť kto bol môj otec! Na posteli ležím asi tak ešte pol hodinu a až potom sa prinútim postaviť. Balila som včera, takže si už len skontrolujem či mám všetko zbalené a podídem ku skrini. Po chvíli skúmania mojich vecí si vyberiem toto:
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Ešte raz sa obzriem v zrkadle a s kufrom v jednej ruke a so svojou sovičkou Dove v druhej ruke zbehnem dole. Tam ma už čakajú mama s mojim o rok mladším bratom Edwardom. Neposedný pramienok z mojich dlhých blond vlasov si dám za ucho a mama nás konečne premiestni na nástupisko 9/⁴. Vbehnem do jedného stĺpu a ocitnem sa na správnom mieste, to isté spravia aj mama s bratom. Moje zeleno-hnedé oči bľúdia obrovským davom ľudí, až sa zastavia na jednom chalanovi. Keď sa lepšie pozriem, zistím že je to Weasley mladší. Neviem prečo, no usmejem sa. Keď si všimnem že otáča hlavu mojim smerom, okamžite sa pozriem na bračeka a vtiahnem jeho aj moju mamu do hromadného objatia. Rozlúčim sa s nimi a rozbehnem sa do vlaku, kde sa mi podarí nájsť prázdne kupéčko. Vyberiem si slúchatká a mp4, a zapnem si pesničky. Prvá začne hrať pieseň 'Can't hould us', ktorú si začnem potichu spievať. Ďalšiu pesničku si začnem spievať už nahlas, je to pesnička 'Forest-21 Pilots'. Po chvíli sa otvoria dvere od kupé a ja okamžite prestanem spievať. Dnu vôjde nejaká partička chalanov. Jeden z nich, je Weasley, ten čo som ho videla na tom nástupišti. Usmejem sa na nich a z ucha si vyberiem jedno slúchadlo. Cez druhé však stále počúvam hudbu.
„Fred Weasley." Predstavý sa ryšavka (áno, naozaj som tak práve nazvala chalana 😂) a nadstavý ruku. Naozaj DOSŤ sa podobal na svojho otca.
„Ashley Adamsová." Príjmem jeho nastavenú ruku a sadne si vedľa mňa.
Povedia všetci traja naraz, čo s Fredom nevydržíme a začneme sa tam smiať.
„Túto pesničku musíš počuť, je proste super." Podám Fredovi druhé slúchatko, ktoré si dá do ucha a započúva sa do pesničky 'SUCKERFORPAIN'. Nevidm prečo ale mám pocit akoby som ho poznala... Obaja si ju začneme hmmkať a časti z nej si aj zaspievame.
„Ako keby sa stretli kamoši čo sa dlho nevideli a majú si čo povedať." Uchechtne sa James. Ja a Fred sa na seba pozrieme, a v tom nás napadne ten istý nápad. Usmejeme sa a on ma vtiahne do objatia.
„Taaak dlho sme sa nevideli ryšavka." Uškrniem sa a postrapatím mu vlasy.
„Tak to máš pravdu zelenoočka." Tiež mi postrapatí vlasy, na čo som strešne háklivá, takže ho zhodím zo sedačky.
„Asi si za tie roky zabudol že som na to veeeeeľmi háklivá." Žmurknem na neho.
„Aspoň mi pomôž postaviť sa." Zdvyhne ruku no ja dobre viem o čo mu ide.
„Toto na mňa neskúšaj, až moc dobre ťa poznám." Zasmejem sa a on tiež. A aby sme Pottera ešte viac zmiatli, spravíme "náš" pozdrav. Čiže pozdrav čo sme práve vymysleli. Neviem ako ale spravili sme "náš" pozdrav akoby sme ho už robili, oboch nás napadlo úplne to isté...
„Vôbec si sa nezmenila. A čo tvoj braček?" Uškrnie sa a ja sa na prekvapene pozriem. V momente sa však spamätám.
„Ed sa má super. Stále sa na teba vypytuje." Stihnem včas zareagovať, takže nás Potter nemá šancu odhaliť.
„Videl som ťa pred vlakom ako ťa nechcel pustiť. Ste spolu zlatý." Žmurkne na mňa, a ja konečne pochopím odkiaľ o ňom vie.
„Odkiaľ sa Vy dvaja vlastne poznáte? Ako to že si mi ju ešte nepredstavil? A ako dlho sa vlastne poznáte?" Začne na nás chrliť otázky Potter. S Fredom okamžite dostaneme záchvat smiechu. Ja sa dokonca až zvalím zo sedačky a smejem sa na zemi ako zmyslov zbavená. Asi o päť sekúnd sa ku mne na zem pridá aj Fred. Tak sa mi zdá že z nás budú super kamoši.
„Čo som zase povedal?" Spýta sa James. Na to sa rozosmejeme ešte viac. Je vidieť že myká kútikmi aj Georgimu a Andovi. Vlak sa zrazu pohne a všetci začneme mávať našim rodinám.
„Vyráža sa na Rokfort!" Zvísknem od radosti, na čo sa s ryšavkou opäť začneme smiať. James, George a And sa radšej rozprávali už len medzi sebov, zatiaľ čo ja s Fredom sme sa bavili o všetkom možnom a dosť sme sa aj nasmiali. Naozaj som nečakala že si takto rýchlo nájdem kamoša, a hlavne s tou mojou povahou. Zdá sa že ja a Fred máme dosť spoločného. Obaja sme náladový, smejeme sa na každej kravine, máme mladšieho súrodenca, máme radi veľa vecí čo aj ten druhý... A zistila som aj že obaja milujeme spievanie a dokonca aj písanie príbehov. A samozrejme: Obaja milujeme žartíky a sladkosti. Viete čo máme ešte spoločné? Že moja a aj jeho mama je mukel a môj a jeho otec je čarodejník. Ale asi najlepšie bolo že aj on nastupuje na Rokfort prvý krát. Teraz treba len dúfať že sa aj on dostane do Slyzolinu, a bude to úžasné. Som si totiž na 100% istá že skončím v Slyzoline, a ak by ma chcel dať inde, tak ja ho kľudne aj uprosíkam k smrti, aj ked neviem či sa dá zabiť klobúk. A vlastne ani neviem či by mohol WEASLEY skončiť v Slyzoline. U mňa stačí len dúfať...
