Hey, Adamsová! (FF-HarryPotter,nextgeneration)

Ja už naozaj ničomu nechápem...

Sedíme v aute. Ja, mama a otec. Ed je u kamaráta a my ideme na návštevu tatovej starej dobrej kamarátky. Mama a otec sa o niečom bavia. Mračia sa. Rozprávajú sa o tej jeho kamarátke, volá sa Grace. Ja naďalej ticho sedím a pozerám von oknom. Zrazu zastavíme. Rodičia naštvane vystúpia z auta. Ja sa odpášem a s úsmevom vystúpim. Neideme k nim prvý krát, takže keď zbadám blonďatú hlavu, rozbehnem sa a skočím na neho. Spadneme a začneme sa smiať. On ma silno objíme a dá mi pusu na líce. Sme malý a je to taká naša decká láska. Povedali sme si že spolu budeme chodiť a to ešte v prvý deň ako sme sa uvideli. ,,Scopi!" Poviem deckým hláskom a ešte raz ho objímeme. ,,Maš babu!" Skríknem a rozbehnem sa. On ma začne naháňať. Boli sme spolu zlatý. ,,Ashley! Poď sem prosím!" Zakričí na mňa mamina. Ja ju však nepočúvam a naďalej sa hrám. Zopakuje to ešte 5krát. ,,Ashley Malfoyová! Poď okamžite sem!" Skríkne po mne opäť...

,,Malfoyová?!" Skríknem prekvapene. Konečne sa zobudím zo sna. Všetci prítomný sa na mňa otočia. Nechápavo sa na mňa pozerajú. Ja sa začnem vydýchavať. ,,To nemôže byť pravda. To je určite len omyl. To tak nemôže byť. Proste nie!" Začnem nervózne šepkať. Tú poslednú vetu už poviem hlasnejšie. Sam ku mne príde a silno ma objíme. Bolo to rovnaké objatie ako to od toho blonďatého chlapca, Scorpa... ,,Kľud Ash... bol to len sen..." Začne ma utešovať Samanta. ,,Nie, to nebol len sen. To bola skutočnosť... chápeš? Ono to bolo reálne! Skutočne sa to stalo!" Poviem a do očí sa mi začnú mierne hrnúť slzy. ,,Čo myslíš? Preco si vlastne vykríkla?" Spýta sa ma. ,,Ja... snívala sa mi spomienka z dectva. Už som na to aj zabudla no vrátilo sa to. Ja... snívalo sa mi že som išla s rodičmi v aute. O niečom sa hádali. Zastavili sme a vystúpili. Boli sme u nejakej tatovej kamarátky, ktorá mala blonďatého syna... objali sme sa a robili že spolu chodíme. Oslovila som ho 'Scopi'. Dohodli sme sa na tom totiž ešte keď sme sa videli prvý krát... Najskôr som si nevedela vybaviť kto to je... no potom mi to došlo. Bol to Scorpius... hrali sme sa spolu no zrazu na mňa mama kričala avy som šla za ňou. No aj som nešla... zrazu na mňa zakričala tieto slová: ,,Ashley Malfoyová! Poď okamžite sem!" No a to znamená len jedno. To, že môj otec je slávny Draco Malfoy a ešte to, že Scorp je môj nevlastný brat..." Dopoviem. Môj hlas sa na konci zlomí. Rozplačem sa. Niekto ma zrazu objíme. Bolo to úžasné objatie. Plné súcitu, lásky, pochopenia... myslela som si že je to Sam... no nie. Bol to James Potter. Ten James Potter ktorého som nenávidela z celého srdca. ,,Viete čo je ešte divné?" Spýtam sa. Všetci sa na mňa opäť pozrú. ,,Že momentálne sa objímam s jedných z mojich nepriateľov..." Uchechtnem sa. ,,Ja už naozaj ničomu nechápem." Zasmejem sa. Ostatní sa zasmejú tiež. Jam sa odtiahne. Keďže sedí vedľa mňa, prehodí jeho lavú ruku na moje lavé rameno a peitiahne si ma k sebe. ,,Tak sa mi zdá, že sa z nás stali kamoši. No nemám právdu?" Povie s úsmevom. Ja prikývnem. ,,Priateľov sa stávajú nepraitelia a z nepriateľov priatelia..." Zasmejem sa a pohodlne sa uložím na Jameovej hrudi. Naozaj bych tu dokázala zaspať, je mi pri ňom teplo. ,,A možno aj niečo viac než len priatelia." Povie Sam s úškrnom a narážkou na mňa a Jama. Teraz zrejme vyzeráme ako pár. S Jamom sa na zasmejeme. ,,My sme len kamaráti." Povieme naraz. Sam niečo pošepká chalanom a oni prikývnu. Ja s Jamom sa na seba najskôr nechápavo pozrieme no nakoniec nad tým mykneme plecami. Aj pokiaľ by bol Jam Fénix, čo aj tak podľa mňa nie je, vyhrala by som ja keďže sa mi nepáči. Beriem ho naozaj len ako kamráta a tak isto berie aj on mňa.

......

Vlak zastavil. My sme si pobrali veci a vyšli von. Vonku však bola zima, takže som sa začala ako zvyčajne mierne triasť. Na sebe som totiž mala len tričko, na tom hrubý sveter a na tom hrubú mikinu. Jam si to všimne a prehodí cezomňa oteplený kamát, ktorý mal v ruke. ,,A tebe nebude zima?" Spýtam sa a idem smer koče. Ťahajú ich stašne zlaté stvorenia. ,,Nie, v pohode." Usmeje sa a ja tiež. Podídem k tomu zvieratku a začnem si ho hladkať. Decká sa na mňa pozerajú ako na blázna. ,,Čo to robíš?" Spýta sa Andrew, patrí do Potterovej party. ,,No čo asi? Hladkám si zvieratko, čo iné?" Poviem ako samozrejmosť. Jam sa ku mne pridá a tiež si ho začne hladkať. ,,Ale však tu žiadne zvieratá nie sú." Ozve sa Fred. Ja a Jam sa najskôr nechápavo pozrieme na seba navzájom, no napokon na nich. ,,Jáj, však vy ich vlastne vidieť nemôžete. Vidia ich len tí, ktorí videli smrť." Poviem a tú poslednú vetu šepnem. No aj tak to počuli všetci z Potterovej party a Sam. ,,O tebe Ash viem ale... ty James? Koho si videl umierať?" Spýta sa ho Sam. Všetci sa na neho pozrieme. On si smutne povzdychne. ,,Svoju sesternicu, mala rakovinu a bol som pri nej keď umrela. Bolo to asi pred štyrmi rokmi." Povie a jedna slza sa mu začne kotúlať po líci. Keď si to uvedomí zostrie si ju. Pozrie na mňa. ,,A ty?" Spýta sa. Ja sa zlhboka nadýchnem. Nasadneme do koču a popri ceste som šepla. ,,Svojho uja." Do očí sa mi samozrejme nahrnuli slzy. ,,Na čo zomrel?" Spýtal sa Jam. ,,Prepáč ja... nechcem o tom hovoriť. Bolo to dačo čo..." Chcela som ešte niečo povedať, no v dialke som zbadala udrieť blesk. Pred očami sa mi prehrala tá celá situácia. Rozplakala som sa ako malé dieťa. Za nami sa ozvalo tresknutie. Trhla som sebou. Okamžite som sa tam otočila. Blesk. Bála som sa. James ma opäť objal. ,,Kľud. Je to len búrka. Bude to dobré." Začne ma upokojovať. Ja zavrtím hlavou. ,,Lenže to nie je len búrka. Nevieš dôvod môjho strachu, nevieš nič! Nebude to dobré! Nikdy nebolo!" Skríkla som. Chcel niečo povedať, no boli sme na mieste takže som rýchlo zoskočila a vošla do vnútra. Išla som do izby, kde som si vybalila veci. Sam prišla za mnou a tiež sa začala vybalovať. Nič nehovorila, za čo som jej bola vďačná. Rovno som sa prezliekla do pyžama a išla spať. Nemala som absolutne na nič náladu. Zavrela som oči, no nevedela zaspať. Myslela som na Jama. Nie je moc divné že sa chcel zrazu skamarátiť? Že bol milý? Čo ak si zo mňa len robí srandu a potom pred všetkými poníži... Ešte po ďalšej hromade takýchto myšlienok som konečne zaspala. Emily išla do inej izby, za čo som skutočne rada.