Hey, Adamsová! (FF-HarryPotter,nextgeneration)

Vyzeráš dosť unavene...

Pomaly začnem otvárať oči aby som si zvykla na svetlo v miestnosti. Počkať... kde to vlastne som? Poobzerám sa okolo seba. Som v nemocničnom krídla. Na stoličke vedľa mojej postele si všimnem Jamesa. Silno ma drží za ruku, ako by ju nikdy nechcel pustiť. Usmejem sa na neho. Má totálne červené oči, je vidieť že dlhú dobu nespal. ,,J-James." Poviem chraplavým hlasom. On sa na mňa pozrie ako na zjavenie. ,,Ashley? Ako sa cítiš? Si v poriadku?" Vychŕli na mňa otázku. ,,Ja... bolí ma hlava. Koľko som tu? A... čo sa stalo?" Spýtam sa. ,,Si tu asi štyri dni až teraz si sa prebrala. A... odpadla si v tedy na tom balkóne. Ashley prepáč, je mi to strašne ľúto. Nechcel som ťa dostať do takého stavu. Keby mi Fred nevolal že máš panický strach z búrok... možno by som sa ani nepostavil Reedovi a nedostal ťa preč z toho balkónu..." Začne plakať. Ja mu stisnem ruku najsilnejšie ako dokážem. ,,To je v poriadku... nechcel si to. Viem že si sa ho bál, všetci sa ho tu na škole boja. Už na to nemysli dobre? A... Fred ti volal?" Spýtam sa prekvapene. ,,Áno. Aj napriek tomu čo mu o tebe nahovorili ťa má stále rád. A musím na to myslieť. Potom by som totiž možno prišiel o dievča ktoré som veľmi dlho hľadal..." Zamlčí sa. ,,Ako to myslíš?" Nechápavo sa ho spýta. Otvorí svoju druhú ruku a na jeho dlani sa objaví ten prstienok čo som dostala od Fénixa. ,,Už som konečne našiel svoju Zmiju..." Povie s úsmevom a totálne uplakanými očami. ,,Ty si bol Fénix?" Spýtam sa ho s úsmevom. ,,Mimochodom... koľko si spal? Vyzeráš dosť unavene..." Spýtam sa ho ustarostene. ,,Nedokázal som zaspať. Musel som byť pri tebe. Bál som sa že sa ti niečo stane, chcel som ťa chrániť. Síce som nespal štyri dni ale stálo to za to. Bol som s tebou a to je jediné čo potrebujem k tomu aby som žil šťastný život..." Povie a pobozká ma. Prstienok mi navlečie na prst. ,,Ashley Adamsová Malfoyová, chceš so mnou chodiť?" Spýta sa a ja sa doširoka usmejem. ,,Rada." Poviem a on ma opäť pobozká. ,,Ale ty si musíš pospať, dobre?" Poviem a on prikývne. Zrazu sa pri nás objaví sestrička. ,,Slečna vy už ste vstali?" Spýta sa s úsmevom a svoj pohľad presmeruhe na Jamesa. ,,A prosím povedzte tomuto mladému pánovi nech si konečne pospí. Mňa počúvať nechcel, možno vás poslúchne. Nechcel od tiaľto dokonca ani odísť takže ho rovnako ako vás ospravedlnili na týždeň z hodín. Povedala by som že až zajtra môžete odísť no váš chalan zrejme nebude spať dokým od tiaľto neodídete takže môžte ísť. Ale najbližšie dni sa moc nestresujte, dobre?" Milo sa usmeje. Ja sa opatrne postavím a objímem ju. ,,Ďakujem." Poviem a Jam ma chytí za ruku. ,,Ďakujeme." Povie aj James. Sestrička sa na nás len usmeje a my odídeme do mojej izby. Ľahnem si do postele a James vedľa mňa. ,,Prepáč ako som sa choval vtedy v mojej izbe." Povie smutne a pozrie na mňa stále uplakanými očkami. ,,Nie, to nerieš. Nechaj to tak." Poviem. ,,A prečo si sa tomu vlastne tak bránila? Viem nie je to najlepšia téma ale zaujíma ma to..." Povie a ja si vzdychnem. Nemám zrovna najlepšie spomienky. Minulý rok som išla z jednej párty na ktorú ma pozvala Sam. Nudila som sa tak som odtiaľ išla sama pešo... no to som robiť nemala pretože ma po ceste oschytil nejaký ožratý chalan, bol asi tak o dva roky starší než ja... odtiahol ma na záchody pri benzínke okolo ktorej som prechádzala a..." ani to nedopoviem pretože sa rozplačem. James ma silno objíme a začne ma utešovať. ,,Prepáč, nevedel som to. A nevedel som ani to s tým tvojim ujom, no teraz to už viem a je mi brutálne lúto ako som sa choval..." Povie a ja sa na neho pozriem. ,,Nevadí, každý robíme chyby... nikto nie je predsa dokonalý. Aj to sa stáva. A teraz to už nechaj tak a spi, zaslúžiš si odpočinok..." Poviem s úsmevom. ,,Som vďačný za to že ťa mám. Milujem ťa Ashley." Povie s úsmevom. ,,Aj ja teba James." Poviem a on s úsmevom zavrie oči. V momente zaspí. Chvíľu ho ešte pozorujem. Je strašne zlatý keď spí. Dokázala by som sa ja neho pozerať celú večnosť no po chvíli zaspím.