-Je to môj prvý príbeh, tak na to prosím berte ohľad. Je pravdepodovné že sa tam objavia nejaké gramatické chyby, takže sa Vám vopred ospravedlňujem. Želám príjemné čítanie. ♥
-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-
„Ale v tom prípade musíš ísť ty na r...
Upokojila som sa a zbehla dole. Išla som podľa vône. Objavila som kuchyňu a hneď aj jedáleň, kde už pri stole sedeli Scorp, jeho mama a oco. ,,Dobrý deň." Poviem s úsmevom. Otec sa na mňa pozrie. Najskôr sa zatvári akoby videl mňa ,chápete čo tým myslím, no nakoniec sa preberie a usmeje. ,,Vitaj." Povedia mi oco so Scorpovou mamou naraz a s úsmevom. ,,Sadni si sem." Povie mi Scorp a ukáže na miesto vedľa neho. ,,Stoličku mi neodsunieš? A to si hovoríš kamarát." Uchechtnem sa. ,,Jáj, sorry." Povie v okamžiku, postaví sa a odsunie mi stoličku. Ja si sadnem a on mi ju prisunie. ,,Nemáš za čo." Povie to myslene ironicky. ,,Ja viem." Uškrniem sa a on sa len s prevrátením očí posadí na svoje miesto. ,,Aj ja ťa mám rada." Poviem s úškrnom. ,,Veď kto nie?" Spýta sa teraz on s úškrnom. Ja sa zamyslím. ,,McGonagallová." Poviem a on sa zatvári urazene. ,,To nie je pravda. Som jej obľúbený žiak." Povie ofučane. ,,Dobre, ilúzie ti brať nebudem." Poviem. ,,Poďme už radšej jesť." Povie a ja sa zasmejem. ,,Takže to znamená že mám pravdu." Uškrniem sa. On sa zamračí no radšej už nič nehovorí. Donesú nám jedlo a my začneme jesť. Po obede, sa presunieme do obývačky. Tam si všimnem zlatého psíka:
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
,,Jejkooo, vy máte havka." Poviem s úsmevom a privolám ho k sebe. On sa za mnou okamžite rozbehne a začne po mne skákať. Dostanem od neho aj pár pusiniek. ,,No čau. Ako sa voláš krásavec?" Spýtam sa s úsmevom a začnem ho škrabkať. ,,Hajo." Povie oco. Tak moment... to meno. Pred očami sa mi hneď zjaví spomienka.
°°Nachádzam sa v tejto miestnosti a mám asi štyri roky. Zrazu sa za mnou rozbehne psík. Veľmi podobný tomuto. Začnem si ho hladkať. ,,Hajooo, ajoooj!" Poviem tam šťastne. ,,Hajo? To znie pekne. Od teraz sa bude Hajo." Ozve sa zrazu hlas.°°
,,Ashley? Si v poriadku?" Preberie ma Scorp do reality. ,,Ja... ehm... jasné. Len sa mi niečo prehralo v hlave. To nič." Poviem a zaženiem plač. ,,Potrebujem ísť na chvíľu do mesta takže... Scorp? Pôjdeš so mnou?" Spýtam sa on prikývne. ,,Len si zbehnem do izby po veci." Poviem a rozbehnem sa hore. Čo sa to sakra deje? Nemôžem ostať dlho v tomto dome, zničí ma to. Úplne ma to oberá o identitu... Vbehnem do izby a následne do tej miestnosti. Fotku si odfotím na mobil, kupodivu tá fotka vyzerala na mobile dobre, a vrátim sa do izby. Vezmem baťoh do ktorého dám peňaženku, žuvačky, zošiť a peračník, mobil dám do zadného vačku od nohavíc a zbehnem dole. Obujem sa, dám na hlavu klobúk a vyjdem von za Scorpom. ,,Čo sa stalo? Úplne akoby si videla ducha keď oco povedal Hajove meno." Pozrie sa na mňa. ,,Ja... pred očami sa mi odohrala scénka z môjho detstva. Prišla som na to, že celý môj život je jedno veľké klamstvo. Neviem kto som, neviem o sebe vôbec nič." Poviem mu po ceste do kaderníctva. Nie je ďaleko, asi tri minútky pretože ho vidím. ,,To ma mrzí ségra. A prečo ideme do kaderníctva?" Spýta sa. ,,Idem na svoju pôvodnú farbu." Poviem. ,,A to je blond nie?" Opäť sa spýta. ,,Nie." Poviem. ,,Takže aká?" Spýta sa. ,,Ryšavá." Poviem zatiaľ čo otvorím dvere od kaderníctva. On sa na mňa prekvapene pozrie. ,,Čo? Ale veď nikto z rodičov ryšavé vlasy nemá.." Povie nechápavo. ,,Má." Poviem a ukážem mu fotku na mobile. ,,To je tvoja skutočná mama..." Povie keď pochopí. Ja len prikývnem. ,,Ó ségra..." Povie a objíme ma. Ja mu objatie oplatím. To však prídem za kaderníčkou. ,,Zdravím. Mohla by som poprosiť?" Spýtam sa ona sa na mňa otočí. ,,Ja len obsluhujem, som v zácviku. Ale za chvíľu by mal prísť chalan čo farbí vždy ako brigádnik, takže ak chvíľočku počkáš.." Začne no nedokončí, pretože zozadu zrazu vyjde nejaký chalan. ,,Už som tu." Povie a pozrie na mňa. ,,Reed?" Spýtam sa prekvapene. ,,Ashley." Povie aj on prekvapene. ,,Chceš... nafarbiť vlasy?" Spýta sa zaskočene a opatrne. ,,No... len neviem či od teba. Ty by si bol schopný nafarbiť mi to aj na zeleno." Zamračím sa. Zahľadíme sa jeden druhému navzájom do očí. Vtom sa mi pred očami zjaví nejaká oslava. To čo James hovoril že on tam bol Fénix a ja Zmija. Lenže... pri strate pamäte som si pri pohľade do jeho očí nič takéto nevybavila. Teraz sa mi vybavil tanec s Fénixom, jeho smiech... Čo sa sakra deje?! To sa vrátim do reality. ,,Nenafarbím ti to na zlú farbu, prisahám." Povie úprimne. ,,Tak fajn... Pokúsim sa ti pre tento krát dôverovať." Poviem a on sa usmeje. ,,Tak na akú farbu to bude?" Spýta sa. ,,Na pôvodnú, ryšavú." Poviem a on sa na mňa prekvapene no zároveň s úsmevom pozrie. ,,Ryšavá? tá sa ti bude hodiť." Povie a ja sa posadím. Svoje vlasy nechám v jeho rukách. Možno predsa len nie je taký zlý. Teraz už naozaj zisťujem že som sa mýlila vo veľmi veľa ľuďoch.
...........................
,,Hotovo." Povie po určitom čase. Ja otvorím oči a pozriem do zrkadla. Vyzerám ako mama. Konečne sa na ňu podobám. Odteraz stále ryšavá, aspoň tak ju budem mať pri sebe. ,,Vďaka." Poviem, zaplatím a spolu so Scorpom odídeme. ,,Vyzeráš ako ona." Usmeje sa na mňa Scorp. ,,Myslíš?" Spýtam sa a on prikývne. Ja sa usmejem. Oco so Scorpiusovou mamou boli vonku. Sedeli na kolíske a oco vyzeral smutne. Má v očiach slzy. ,,Scorp? Choď zistiť čo sa deje. Potom mi to prídi povedať. Budem v izbe." Poviem mu a vojdem do domu. Vybehnem hore do izby potom do tej tajnej. Tam sa úplne zrútim. Vezmem fotku zo stolíka a zapozerám sa na ňu. ,,Ach mami... prečo tu so mnou teraz nie si? Potrebujem ťa, tak veľmi ťa potrebujem mať na blízku." Poviem a rozplačem. To sa mi pred očami zjaví ďalšia pomienka.
°°Som tu. Sedím a plačem. Dôvod neviem ale mám tam štyri roky. ,,Princezná moja. Estrellka. Neplač, budeš v poriadku." Povie a silno sa rozkašle. ,,Ale ja necem aby ši ma opustila. Zostaň tu so mnou. Pjosím, mami. Neopúšťaj ma." Rozplačem sa. ,,Rada by som, ale nemôžem. Ale sľúb mi že budeš s ockom. Buď na neho dobrá a staraj sa o svojho bračeka. Aj keby vás ocko rozdelil, postaraj sa o neho keď budeš môcť, keď budete spolu. Dávajte na seba navzájom pozor, dobre?" Usmeje sa na mňa s plačom. ,,A prečo tú rakovinu jednoducho neodčaruješ?" Spýtam sa s plačom. Ona sa zasmeje. ,,Pretože mágia neovláda všetko." Povie a rozkašle sa. Ešte silnejšie ako pred tým. Ja ju silno objímem, pretože viem že je to posledný krát.°°
Nad tou spomienkou sa rozplačem ešte viac. Fotku objímem najsilnejšie ako dokážem a spolu s ňou aj macka čo bol na posteli. V tom sa mi zjaví ďalšia spomienka.
°°Všetko najlepšie princeznička naša." Povie s úsmevom mama a podá mi macka. ,,Jejooo, daujeeem." Poviem s úsmevom. ,,Aké mu dáš meno?" Spýta sa mamina a ocko sa na nás začne usmievať. ,,Lulu." Poviem vyškerene. ,,Lulu?" Zasmejú sa. ,,Aňo, Lulu." Poviem opäť vyškerene. ,,Tak táto tvoja kamarátka Lulu.." Začne oco na ktorého sa zamračím. ,,Ťo je chjapček" Poviem ako samozrejmosť. ,,Tak tento tvoj kamarát Lulu..." Opraví sa so smiechom. ,,Bude tvojím novým spoločníkom v tejto izbičke." Povie a ja sa doširoka usmejem.°°
Chcem si to prestať predstavovať, no nejde to. Pred očami sa mi odohráva čoraz viac spomienok z detstva. Začnem hystericky plakať. ,,Prosím, už stop." Poviem zdrtene. Z tých spomienok mi prepína, cítim že strácam rozum. Nakoniec to však nebol rozum čo som stratila, bolo to vedomie...
