Hey, Adamsová! (FF-HarryPotter,nextgeneration)

Nie, to on nebude...

So Samantou sme strávili celé prázky pozeraním filmov, kolotočami, prechádzkami a najmä lúštením toho, kto by mohol byť ten neznámi Fénix. Opídali sme všetky chalanské mená z chrabromilu a postupne vyraďovali. Ostalo nám ešte dosť mien, ktoré sme však nestihli pretriediť keďže sme sa museli vrátiť do školy. Nasadli sme do vlaku. Uvedomila som si že prsteň mám na prste, takže som ho schovala do krabičky kde mám podobné veci. Krabičku som dala do kufru a vytiahla zoznam. ,,Takže... Jack White... toho by som rovno vyčiarkla. Je to prvák a navyše, má blond vlasy a on mal hnedé." Poviem a vyčiarknem ho. Pozrela som sa na ďalšie meno. Zasmiala som sa. ,,Nie, to on nebude..." Poviem. Ona sa pozrie do zoznamu. ,,Adam Reed... hmmm..." Zamyslí sa. Ona nad tým vážne uvažuje? Prekvapene a zároveň nechápavo sa na ňu zahľadím. ,,Tak si to zober takto: Povahovo by to na neho sedela, vlasy mal tiež rovnakej farby... teda podľa toho čo si hovorila by sa to podobalo. A oči... aké mal ten chalan oči?" Spýta sa. Ja sa zamyslím. ,,Nehovor mi že nevieš farbu očí. Však to je prvá vec čo si na chalanoch všimnem." Zasmeje sa a ja tiež. ,,Nie, nie. Moment. Len si musím spomenúť..." Povedala som so smiechom v hlase. ,,Fajn, tak premýšlaj. No nie moc, vraj to bolí." Upozornila ma. Ja som sa začala smiať. Zrazu sa otvorili dvere od kupéčka. Objavil sa v nich Adam so svojou partou. Pozrela som mu do očí... ,,Už viem! Oči boli ľadovomodré!" Povedala som okamžite, no so smiechom v hlase. Ako som na to mohla zabudnúť? Pozrela som sa opäť na Adama. On sa na nás nechápavo pozeral. Nakoniec sa mi pozrel do očí. Pozerali sme sa na seba hodnú chvílu. Nakoniec som prehovorila. ,,Potrebuješ niečo?" Spýtam sa. On sa konečne preberie z tranzu. ,,Čo? Nie. Od vás určite nie." Povedal a privrel dvere. Počula som kroky čo značilo že odišiel. Teda snáď to značilo že odišiel. ,,Vidíš? Čo ak je to Adam? Spomenula si si na tú farbu očí keď si sa do očí pozrela jemu." Povedala s úškrnom. Ja som sa začala smiať. ,,Teraz si zo mňa len robíš srandu že? To určite nebude on. Síce to chovanie sedí, aj tá farba vlasov, oči sú totožné ale... podľa mňa by som ho spoznala nie?" Pozriem na ňu spýtavím pohľadom. ,,Ach Ashley..." Zasmeje sa. ,,Ale pokiaľ by to nebol on, také isté znaky má aj James... A vezmi si, že jedine ich povaha zo všetkých chrabromilčanov sedí na nich dvoch... chalani z ich part by podľa mňa hento nepovedali... Zamysli sa. Dobre, viem že James má čokolásovo hnedé oči ale... kto vie či si to pamätáš dobre. Možno si trepla prvú frabu očí ktorú si zbadala. U teba som si už potvrdila že na farby očí moc dobrú pamať nemáš. Napríklad keď som sa ťa spýtala, akej farby má oči tvoj spolusediaci na lektvaroch, povedala si že zelené, pretože sme prechádzali okolo chala so zelenými ičami. Lenže nakoniec mal modré." Dokončila Sam svoj monológ. Ja som si povzdychla. Proste mi došli slová. Mala pravdu, toto mi fakt nejde... Zrazu však opäť otvorili dvere. Stál v nich Potter so svojou partou. ,,Môžme?" Spýtal sa a my so Sam sme na neho hľadeli ako na zjavenie. ,,Prečo?" Spýtala som sa. ,,Nikde inde nie je voľné. Vaši kamoši sedia zvlášť v inom kupé. Radšej budem z vašej party s vami dvoma ako s nimi." Povedal. Ja som sa zamyslela. ,,Fajn. Nebudem taká krutá a nenechám ťa trpieť s NIMI." Povedala som a posledné slovo som povedala mierne s nechuťou. ,,On sa na mňa prekvapene pozrel, no ďalej neriešil. ,,Nevieš či sú s nimi aj Carol s Fredom?" Spýtala som sa. ,,Hej, sú. V ich konverzácií spomenuli tvoje meno. Prečo?" Spýtal sa. ,,Len tak. A kto spomenul moje meno?" Spýtala som sa. ,,Tvoj brat." Povedal. Ja som sa uchechtla. ,,To ťažko, ja nemám brata. Tak kto teda?" Povedala som chladne. Celá ich parta sa na mňa zarazene pozrela. ,,Však Ed." Povedal. ,,Jáj, on. Nechápem ako si si mohol myslieť že by sme boli rodina." Opäť poviem chladne. ,,Tak fajn, o čo tu ide? Od kedy sa ty nepriznávaš za svojho brata? Však vy ste držali stále spolu a..." Začne no ja ho preruším. Zamračím sa. Predpokľadám že môj pohľad mrazí. ,,Od kedy ma vymenil a ešte ma obvinil z otcovho odchodu." Vyprskla som na neho najchladnejším hlasom ako sa dalo. Sam si sadla vedľa mňa, keďže doteraz sedela oproti a objala ma. James už bol raďej ticho, pretože videl v akom som stave. ,,Kto vie čo o mne teraz hovorí Fredovi a Carol. Vymenia ma aj oni? Myslíš že aj oni ma vymenia za Emily, chlast a cigi? Že ma tiež budú obviňovať za to, čo sa stalo keď som mala približne päť? Možno ani to nie? Že kvôli mne nás opustil a odišiel k jeho druhej rodine? Že to ja som naozaj zavinila tú autonehodu?" Spýtala som sa Sam so slzami na krajíčku. Ona ma objala ešte silnejšie, čo som nevydržala a nechala slzy stekať. Ona ma začala utešovať. Popri tom mi úplne vypadlo že tu je Potter s jeho partou a vidí ma plakať. V živote som pred ním neplakala. Pred nikým. Až do toho plesu... V detstve som však plakala dosť krát, ale skôr len v súkromí. Otec ma ešte keď som bola maličká, naučil že lepšie je keď ťa ľudia nevidia plakať, mám si zachovať vždy kamennú tvár... no teraz sa to naozaj nedalo. ,,Viem... je to blbé. Sme nepriateľia, neznášame sa ale... môžem ťa objať?" Spýta sa opatrne Potter. Ja sa zasmejem a on na tom pousmeje. Odtiahnem sa od Sam a objíme James. Zdá sa mi to ale James vonia naozaj pekne? Počkať... čo? Na čo to ja sakra myslím? Odtiahnem sa a sadnem na svoje miesto. Oči mám totálne uplakané. ,,Prepáč oci." Šepla som si skôr sama pre seba. Neviem či to niekto počul, no myslím že nie. Sam si sadne oproti mňa a James sa ku mne prisunie bližšie. Opriem si hlavu o jeho rameno a pochvíli zaspím.