-Je to môj prvý príbeh, tak na to prosím berte ohľad. Je pravdepodovné že sa tam objavia nejaké gramatické chyby, takže sa Vám vopred ospravedlňujem. Želám príjemné čítanie. ♥
-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-•-
„Ale v tom prípade musíš ísť ty na r...
Zobudím sa na to že mi do izby prenikaly slnečné lúče. Opatrne som otvorila oči a popreťahovala sa. Pozriem na hodiny. Je presne 12:00. Nad tým sa len zasmejem a vôjdem do vane. Vyčistím si zuby a na tvár si dám make-up, puder, korektor a spravím si jemné linky. Vlasy som si vyčesala do vysokého copu a išla sa obliecť:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zošmikla som sa po dole po zábradlí na schodoch a obula si svoje bežné topánky na behanie. Z vačku som vybrala mobil so slúchadlami. Slúchadlá som si dala do uší a zapla hudbu. Vyšla som z domu a išla svojou obvyklou cestou. Takto to robievam vždy keď som doma. Behávam aj keď som na škole, no tam vstávam skôr a mám inú trasu. Zrazu sa rozpršalo. Všetci buď rozprestreli dáždniky alebo sa utekaly schovať. Ja som však pokračovala a ešte k tomu sa na mojej tvári zjavil úsmev. Užívala som si beh a každú chvílu keď na mňa dopadla kvapka. Užívsla som si to len preto že nehrmelo. Všimnem si nejakých chalanov ako fajčia. Zastavím až keď si všimnem že v tej partii je aj môj brat. Jeden chalan mu ponúka cigu. Je na ňom vidieť že keď ju prijímal, nebol si istý či robí dobre. Zakročila som až keď mu ju išiel druhý chalan zapáliť.
„Zbláznil si sa?!" Naštvane po ňom skríknem a on sa na mňa zarazene pozrie. Tú cigu my vytrhnem z ruky a zahodím za seba. Nechápem vôbec ako ale trafila som kôš.
„Ešte butete môjmu bratovy ponúkať nejaké svinstvo, zabijem vás a je mi jedno že potom pôjdem do basy." Zavrčím smerom k chalanovi ktorý mu ju ponúkol. On sa uškrnie.
„Ty by si mi neublížila. Takéhoto malého dievčatka sa nebojím." Vmomente ho kopnem celou silou do najcitlivejšieho miesta.
„Ešte raz o mne povieš že som malé dievčatko a dopadneš horšie než so zlomeným nosom." Hneď ako to dopoviem, vrazím mu päsťačkou do nosu.
„A ty poď. Máš mi ešte toho dosť vysvetlovať." Schmatnem Eda za ruku a odvediem ho o určitú vzdialenosť ďalej od nich.
„Tak ešte raz... Zbláznil si sa?! Čo ťa to napadlo?!" Zamračím sa na neho.
„Je to môj život. A vlastne čo ťa to trápi? Si slyzolinčanka! Tí sa nezaujímajú o ostatných!" Zamračí sa aj on.
„Presne tak, je to tvoj život a ja nechcem aby si si ho dosral. Chápeš? Som tvoja sestra a záleží mi na tebe. Prosím sľúb mi niečo: Nikdy, ale fakt NIKDY do seba nedaj nejaké svinstvo. Dobre?" Spýtam sa teraz už starostlivo. On prikývne a ja ho vtiahnem do objatia. Zrazu sa odtiahne.
„Ale aj ty mi niečo sľúb: Nehovor o tom mame." Povie a tentokrát prikývnem ja. Potom však už ideme domov pretože je dnes tá oslava. Vošli sme dnu a ja som sa okamžite vyzula a rozbehla do vane. Po pol hodine som vyšla a cez hlavu prevliekla dlhšie tričko. Zbehla som dole do kuchyne a sadla za stôl. Obed (teda pri mne raňajky) bol už prichystaný a ja som začala jesť. Keď som dojedla, odišla som do izby. Bolo pol tretej a o tretej vyrážame takže... Obliekla som si šaty, obula topánky a medzitým prišla Emily už prichystaná aby mi spravila účes:
