Hey, Adamsová! (FF-HarryPotter,nextgeneration)

Milá rodina...

Zhromaždili sme sa pri prefektoch, ktorý nás odviedli do spoločenky. Povedali heslo: Hadí jazyk, a my sme vstúpili. Bolo to tam fakt úžasné. Prefekti nám len niečo ešte hovorili. Keď dopovedali všetko čo chceli, rozbehla som sa hore po schodoch. Vošla som do prvej izby čo bola volná. Popravde som sa dosť čudovala že som tu už mala svoje veci. Našťastie boli na posteli pri okne. Z kufra som si vzala volné tričko na spanie a rozbehla do sprchy. Zamkla som sa a okamžite ponorila do vody vo vani. Poriadne som si prečistila vlasy šampónom, a premyla čistou vodou. Vyšla som z vane, osušila a obliekla tričko. Zobrala som si svoje veci, odomkla a vyšla z kúpelne. Popravde? Trvalo mi to asi takú hodinku. Videla som zaplnené skrine oblečením. Pozrela som sa na svoje spolubývajúce. A sakra!

„Samanta…" Zavrčala som na ňu. Ona sa na mňa uškrnula. Vždy ma totiž ponižovala, neznášala ma.

„Čau Ashley." Povie so škodoradostným úsmevom.

„Ahoj, som Emily Suncheezová." Milo sa na mňa usmeje tá druhá. Je vidieť že ten úsmev myslí úprimne, takže sa na ňu tiež usmejem.

„Ashley Adamsová." Predstavila som sa a podišla ku svojej posteli.

„Idem napísať list svojej rodine." Poviem a vytiahnem si potrebné veci. Svoju sovu mám, takže do sovinca sa trepať nemusím. Začala som písať:

Milá rodina!
Dnes som si to dosť užila. Teda… až na pár drobností. Prečo na mňa boli taký zlý a dali mi na hlavu tú starú smradlavú zaprášenú vec? Veď to sa ani nedá nazvať klobúkom! Strávila som asi hodinu vo vani, čo som si to snažila zmyť z vlasou. No ale to najhoršie je že jedna z mojich spolubývajúcich je Samanta. Áno, presne tá ktorú myslíš. Ale mám aj úžasné zážitky. Hneď som si našla toho najlepšieho kamoša: Freda Weasleyho♥. Sme si úplne podobný, takže sme sa ani nečudovali že sme obaja naštvali tú prašivú vec a skončili v Slizoline. Čo sme aj obaja chceli. Dokonca ma dnes pozval von Malfoy. No nič, nebudem sa tu toľko rozpisovať. Ľúbim vás, pozdravuj celú rodinu.
- Vaša Ashley.

Dopíšem, zapäčatím list a podám ho Dove, ktorá hneď vyletí von oknom. Okamžite sa pustím do vybalovania svojich vecí a ukladania do skrine. Ako sa tak pozerám, Samanta ma začala ignorovať za čo som nesmierne vďačná.

„Kde to mám?! Snáď som to nestratila vo vlaku! Prosím, že som to tam nenechala!" Začnem sa prehrabávať vo veciach. Neviem totiž nájsť svoje slúchadlá a mp4. A vtom mi to napadne… Fred! Určite to má on! Ja som mu to totiž požičala a zrejme si to zbalil do svojich vecí. Okamžite vyletím z izby. Nasmerujem si to do chalanskej časti. Ale tak moment… kde má vlastne on izbu?! Začnem si prezerať dvere. Až teraz si všimnem že sú tam napísané mená. Po chvíli nájdem tú správnu. Nečakám na nič a vpálim dnu. Čo som asi robiť nemala, pretože sa tam tí chalani akurát prezliekali a boli tam len v trenkách. Všetci sa na mňa zaskočene pozerajú. Nakoniec sa ale uškrnú.

„Sorry za vyrušenie chlapci, ale potrebovala by som hovoriť s Fredom. Neviete kde akurát je?" Spýtam sa, pretože sú tam iba jeho spolubývajúci. Fred je zrejme v kúpelni.

„Čo také od neho potrebuješ?" Jeden z nich príde ku mne bližšie a oprie sa o stenu.

„Zrejme si nechal moje slúchdlá a mp4. Chcela by som to maspäť." Poviem úplne pokojne. Akurát sa otvoria dvere od kúpelne, v ktorých sa objaví Fred. A ako inak, než tiež len v trenkách. Tak toto je fakt trapas… Zarazene sa na mňa pozrie.

„Prišla som si pre svoje slúchadlá a mp4-ku." Poviem okamžite.

„Jasné." Povie keď sa spamätá a podíde ku svojim veciam. Vyberie to čo patrí mne a podá mi to.

„Dik." Poviem a otočím sa na odchod. Zabuchnem dvere a rozbehnem sa do svojej izby. Vtrhnem tam a zvalím sa na posteľ.

„Prečo som tam nemohla jednoducho zaklopäť?!" Poviem do vankúša a to kvôli čomu som sa pravdepodobne strápnila, položím na stolík.

„Čo sa stalo?" Spýta sa provokatívne Sam. Ja si sadnem.

„Vpálila som jedomu kamošovi do izbt, s úsmyslom vypýtať si svoje veci nasläť." Ukážem na stolík a pokračujem. Je mi fuk že to hovorím zrovna Samante.

„A viete čo sa stalo? Jeho spolubývajúci tam boli v trenkách, a o nejaký čas z kúpelne vyšiel aj ten môj kamoš taktiež len v trenkách. A keď si ešte vezmete čo mám na sebe ja… Merlin! Keby ste videli tie ich výrazi!" Opäť sa zvalím tvátou do vankúšov. Obe sa začnú okamžite smiať, nakoniec ani neviem prečo sa k nim pridám.