Neubližuj mi , už nevladzem !!!

1.Kapitola

Zobudila som sa na prijemne hrejivé slnečné lúče slnka. Otvorila som pomaly moje zaspate oči a posadila sa. Bolo dvanásť hodín ,takýto čas už slnko začína poriadne páliť. Postavila som sa z postele a podišla k balkónovým dverám v mojej izbe. Otvorila som dvere , bosími nohami som prešla po prijemne teplej dlážke ku kreslu a sadla si naňho . Volám sa Miranda Warnerová a dnes je môj posledný deň prázdnin. Priala by som si ešte další mesiac prázdnin. Zajtra začína škola a to mi zdvíha tlak. Zastrčila som si dva neposlušné pramienky mojich špinavých blond vlasov za ucho a jemne si povzdychla. Jediné čo mi zdvíha náladu je pomyslenie na to , že za tri dni budem mat narodeniny. Oslávujem 19 rokov. Som šťastná , že už mi stačí prežiť posledný rok v škole a odídem preč s kamarátkami. Vychutnavala som si teplý vánok a výhľad na moju záhradu plnú farebných kvetov. Po ani neviem akej dlhej dobe som sa s povzdychom postavila a odišla do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu , umyla si zuby a učesala vlasy. Potom som išla so môjho obrovského šatníka. Bol bielej farby, steny zafarbené do hneda a veľké zlaté zrkadlo. Vyzeral celkom luxusne, moji rodičia si na luxuse stále potrpia. Obliekla som si čiernu sukňu ačkoveho strihu a k nej biely crop top s potlačou a vyšla z izby. Chvíľku to trvalo kým som prešla dlhými chodbami a zišla toľko veľa schodov do kuchyne. Izbu som mala na treťom poschodí aby som mala nádherný výhľad z balkóna. Kuchyňa bola cela biela a dosť priestranná. Z chladničky som si vybrala mlieko a k tomu cereálie. Sadla som si na barovu stoličku a pustila sa do jedenia. Mama a otec dnes nebudú cely deň doma, prídu až večer pretože majú niečo dôležité vo firme. Moja mama sa vola Sophie a môj otec Richard. V podstate ani neviem aké firmi vlastnia a riadia. Nejako ma to nezaujíma, ale trápi ma to , že sú stále preč a na mna si čas nájdu len málokedy. Poslednou dobou si ho nájdu tak na 10 minút a potom odídu. Mam pocit , že ich firmi sú pre nich dôležitejšie ako ja. Z ich pracovného života poznám iba Meriam a Ivana, sú to ich obchodný partneri a zároveň aj najlepši priatelia. Moji rodičia sa trocha boja pripúšťať si k telu cudzích ľudí. Dokonca sme sa aj veľa krát sťahovali. Posledné dva roky bývame tu. Som celkom spokojná. Nikdy sme sa nesťahovali niekde na druhý koniec sveta. Sťahovali sme sa tu po okolí a okolitych mestách. Dva krát som vymenila základnú školu no strednú ani raz. Radšej som ráno cestovala aj o hodinu dlhšie než aby som si zmenila školu. Našla som si tam svoje tri najlepšie kamarátky , ktoré nikdy vzivote nechcem stratit. Meriam a Ivan majú obrovský dom pár kilometrov od nás , často v ňom uskutočňujú rôzne plesy a večierky. Na takých akciách ja s mojimi kamoškami nesmieme chýbať. Skoro stále sme tam. Milujeme plesy.
Keď som dojedla zavolala som Sabrine. Je to jedna z mojich najlepších kamarátok.
"Ahoj moja, no čo vyrazime na nákupy?"-opytala som sa nadšene a ona sa zasmiala.
"Tomu ver , je to nutnosť si ísť kúpiť nové oblecenie do ďalšieho ročníka v tej skurvenej škole. Musíme byť najkrajšie !"- zapišťala a ja som hneď odťahovala mobil od ucha. Začala som sa smiať na plne hrdlo pretože milujem jej drzý slovník. Zvláštne je , že na škole patríme medzi populárnych ludi , každý si nás všíma , starajú sa do našeho oblečenia , do našich životov a nedovolia si nám odporovať. Sabrina si z toho všetkého robila najviac srandu. Pár krát sa stalo , že už sme s určitými ľudmi na škole mali konflikty kvôli tomu , že sa až príliš starali do toho čo nemali.
"Dobre idem sa chystať, potom ti volám. "-povedala som jej rýchlo a odkladala mlieko do chladničky.
"Oki Čauko."- rýchlo mi odpovedala a zložila. Rozbehla som sa do izby a rovno si to namierila do kúpeľni sa upraviť.
Sabrina je dosť drzá a nebezpečná, no vie byt aj milé dievča. Je dosť úprimná a preto ju veľa ľudí nemá rado , no ju to netrápi. Tuto vlastnosť jej veľmi závidím. Ma vysokú chudú postavu a dlhé vlnité čierne vlasy. Ma krásne veľké tmavohnede oči , ružové líca a pery vždy namaľované červeným ružom. V kúpeľni som sa namalovala a upravila si vlasy. V dlhej chodbe som sa obula do mojich obľúbených čiernych lodičiek. Zobrala som si kľúče od môjho auta , ktoré boli zavesené na stene . Moja láska bola môj krásny biely Mercedes. Mala som už aj červene lamborginy ale asi po týždni čo som ho dostala som bola na párty a šoférovala som opitá. Skončila som v priekope pri ceste ale vyviazla som bez zranení. Nemala som z toho žiadne problémy. Otec ma známosti na polícii čiže mi nezobrali vodičak. Vybavil to tak , že každý sa tváril ako keby sa nič nestalo. Po tom incidente mi už radšej kúpili pomalšie auto. Aj keď sú výkonom na tom skoro rovnako. Vošla som do garáže a nastúpila do auta. Naštartovala som , zapla pesničky a vyrazila na cestu.
———
Po 20 minútach cesty som zaparkovala na parkovisku pred obchodným centrom , rýchlo som vystúpila a vybrala sa dnu. Ponáhľala som sa k nášmu obľúbenému obchodu menom Zara, stále sa pri ňom stretávame. Už z diaľky som ich zbadala a rozbehla sa k ním. Prišla som k ním a vtiahla ich do veľkého spoločného objatia.
"Ach chýbali ste mi. Tak dlho sme sa nevideli"-povedala som so smiechom.
"No jasne Miranda, nevideli sme sa dva dni! Naposledy ste boli na mojej párty kde si sa ty najviac opila a robila si bordel!"-povedala Sandra s kamennou tvárou , ktorá jej nezostala na tvári dlho a začali sme sa všetky smiať , pretože to bola holá pravda.
Sandra bola maličké dievča ale hlavne dosť milé. Až veľmi a to bola niekedy aj jej chyba. Nevedela povedať nie. Robili sme to väčšinou za ňu. Meria 150 cm a to je na nej najrozkošnejšie, má rovné svetlohnede vlasy po ramena a krásne svetlomodré oči.
Moja ďalšia najlepšia kamarátka sa volala Sara. Bola ticha a rozumná s vysokou a štíhlou postavou. Mala krásne blond vlasy až po pas a zelenomodré oči.
"Notak načo čakáme , ideme nakupovať!"-zakričala Sabrina a konečne sme sa dali do pohybu. Prvá sme sa vybrali do Zari. Tam som si našla krásne lodičky telovej farby. Hneď som si ich išla kúpiť. Potom sme prebehli veľa dalších obchodov a nakúpili si plno vecí. Boli sme hladné a preto sme skončili v siedmom nebi , ktoré sa vola Mc Donald . Poriadne sme sa najedli a vybrali sa domov. Už ma prešla chuť behať hore-dole po obchodnom centre s plným bruchom. Rozlúčili sme sa pri parkovisku, potom každá si išla hľadať svoje auto. Ja som to svoje našla hneď a vybrala sa spokojná domov. Doma som si všetky veci uložila do šatníka a chystala si veci do školy.
Už sa neviem dočkať zajtrajška...