Neubližuj mi , už nevladzem !!!

60.Kapitola

Po našej hádke v mojej izbe bol medzi nami klud. Išli sme za mojimi rodičmi v tichosti dole do obývačky.

Momentálne sedím v kuchyni na barovej stoličke a sledujem mamu ako varí obed. Frederik je s mojim otcom v obývačke s sledujú futbal. Stále som trochu vystresovaná z jeho slov. Neverím, že by bol schopný mi znova ublížiť. Moja mama si moju nervozitu všimla hneď, no nereagovala na to. Na mojich rodičov je taktiež vidno , že sa Frederika boja. V podstate každý sa ho bojí okrem mňa. Nikto si k nemu nič zlé nedovolí,  iba ja.
"Nad čím premýšľaš?"-z mojich myšlienok ma prebrala mama. Uvedomila som si, že príliš často naňho myslím. Nechcela som aby to mama vedela.
"Nad kamarátkami. Chýbajú mi."-trocha som zosmutnela. Začala som nad nimi premýšľať, čo asi robia ? Vedia o tom, že som doma? Hrala som sa so svojimi prstami zatiaľ čo ma mama s údivom sledovala.
"Takto nervóznu som ťa nevidela už veľmi dlho."-povedala mama a pokračovala vo varení. Jej slova ma mierne vytočili. Posledné roky sa mi s otcom skoro vôbec nevenovali, ako ona môže vedieť koľko krát som bola smutná a nervózna. Ale radšej som jej na to nič nepovedala, nechcela som sa pohádať ešte s nou.
"Mami nevieš čo je s nimi?"-opytala som sa smutne a ona sa na mna usmiala.
"Nechcela som ti to prezradiť ale prídu k nám keď sa naobedujeme."-usmiala sa na mňa a ja som jej úsmev musela opätovať. Bola som nadšená. Vyskočila som zo stoličky a začala podskakovať. Rýchlo som podišla k mame a poriadne ju objala.
"Teraz mi pod pomôcť s obedom. "-usmiala sa na mňa mama a ja som ju pustila. Mama pripravila fajne upečené krídielka a zemiaky. Ja som mala na starosti šalát. Keď bolo jedlo hotové odniesli sme to do jedálne. Všetko sme krásne pripravili a vybrali sa do obývačky zavolať našich mužov jesť.
Vošla som do obývačky a zbadala môjho otca s Frederikom na gauči popíjať pivo a smiať sa na niečom. Bol to zvláštny pohľad. Mama sa nad tým zasmiala a zavolala ich jesť. Ja som tam iba stala a sledovala situáciu. Frederikove oči ma skenovali, bolo na ňom vidno, že je kúsok pripitý. Vybrali sme sa teda do jedálne. Ja som sedela na jednej strane vedľa Frederika a oproti nám boli rodičia. Otec na chvíľku odbehol do kuchyne a vrátil sa s fľašou drahého vína. Hneď sa mi začali zbiehať sliny.
"Ty víno nemôžeš Miranda!"-Frederikov nahnevaný hlas sa ozval miestnosťou. Pozrela som naňho so zdvihnutým obočím. Nechápem prečo ma zas nervy. Frederik už otvoril ústa, že niečo povie no môj otec ho predbehol.
"Dcérka ty si zabudla , že si tehotná?"-otcov príjemný smiech ma prekvapil.
"Ako to viete?"-sedela som na stoličke s otvorenými ústami a sledovala ľudí okolo mňa, ktorí vedia všetko a to bez toho, že by som o tom vedela.
"Frederik nám poslal list."-ozvala sa mama s úsmevom. V momente som pozrela na Frederika nahnevaným pohľadom a vzdychla si. Odvrátila som od neho pohľad, keď sa budem naňho pozerať dlhšie , bude ma svrbiet ruka a budem mu musieť dať facku. Pozerala som radšej na jedlo a zhlboka dýchala. Za ten čas čo som sa ukludnovala otec nalial každému víno a ja som dostala vodu. Mama každému z nás nabrala obed na tanier.
Keď sme boli všetci na svojom mieste môj otec sa postavil s pohárom v ruke.
"Chcel by som predniesť prípitok. Dúfam že vaše dieťa bude krásne , múdre a hlavne zdravé. Na moje vnúča!"-všetci zdvihli pohár do výšky len ten môj bol stále na stole. Všetci na mňa pozerali a čakali kým zdvihnem svoj pohár. Frederikove nahnevane oči ma presvedčili , že by som to mala čím skôr urobiť. Zobrala som pohár do ruky, zdvihla ho a nahodila falošný úsmev.
"Tak na zdravie!"-vyhlásila mama a všetci sme si odpili. Konečne sme sa pustili do jedenia. Ja som sa dosť ponáhľala, bola som už nedočkavá. Tak veľmi som sa tešila na kamarátky. Ten obed som do seba hádzala a až po chvíli som si všimla ako sa na mňa všetci pozerajú. Frederikova ruka sa dotkla tej mojej a ja som sa zachmúrila. Nechcem aby sa ma dotýkal.
"To tehotenstvo z teba priam srší."-zasmial sa Frederik a moji rodičia s ním. Ja som sa len zaškerila a položila pribor.
"Nie je to tým tehotenstvom. Teším sa na kamarátky."-usmiala som sa na Frederika a jeho úsmev zmyzol. Vedela som, že ho smiech veľmi rýchlo prejde. Nemá ich rád a určite mu mama nepovedala, že prídu hneď ako sa naobedujeme. Zobrala som pribor naspäť do rúk a pokračovala v jedení. Moji rodičia sa  začali rozprávať medzi sebou a potom aj s Frederikom. Bola som rada, že som sa vyhla ich konverzácii. Keď sme všetci dojedli, oni si ešte dolievali víno a ja som začínala šalieť. Začala som sa nervózne vrtieť na stoličke a neustále som sa pozerala na okná, či neuvidím nejaké auta.
"Dúfam že vam chutilo. Miranda pomôžeš mi dať riad do umývačky ?"-videla som na mame, že ma chce zamestnať dovtedy do kým dôjdu kamošky. Postavila som sa zo stoličky a začala zbierať taniere.
"To je v poriadku Sophie ja pomôžem s riadom. Ja a Miranda sa o to postaráme, nie zlatko?"-pozrel na mňa a snažil sa hrať na zlatučkeho.
Nechápem o čo mu kurva ide.
"Jasne zlatko."-usmiala som sa naňho tým najfalošnejšim úsmevom aký len existuje.
Akonáhle sa za nami zabuchli dvere do kuchyne , pozrela som na Frederika odporným pohľadom.
"Čo je?"-pozrel sa na mňa prekvapene.
"O čo ti ide? Na čo sa tu hráš?!"-zvýšila som hlas a dala ruky v bok. Frederik sa nad mojim postojom zasmial a položil špinavý riad na linku.
"Neviem o čom rozprávaš."-otočil sa na mňa a znova sa zasmial. Hnev vo mne začal vrieť, on to videl a ešte viac ma provokoval. Podišla som k nemu a položila riad. Nebudem naňho reagovať. Otvorila som umývačku a začala ukladať riad. Frederik stál za mnou a opieral sa o linku. Celý čas ma sledoval , bolo mi z toho zle ale nenechala som sa vyviesť z mieri. Najviac nepríjemne mi bolo keď som sa musela zohnúť a vystaviť tak svoj zadok na obdiv. Nechcem si ani predstaviť ako na mňa Frederik zazerá.
Konečne som odložila všetok riad a zapla umývačku. Otočila som sa na odchod, no Frederikova ruka ma zachytila a stiahla k sebe. Pristála som na jeho veľkej hrudi a jeho ruky sa obmotali okolo môjho tela. Chcela som sa dostať z jeho objatia von, no nemala som šancu. Chvíľku som s ním bojovala, no napokon som sa vzdala. Nakoniec som položila hlavu na jeho hruď a on mi dal pusu do vlasov.
"Prečo si taká výbušná?"-s týmito slovami sa odo mňa odtiahol a pozrel sa mi do očí. Keď som sa pozrela do jeho orieškovych očí , hnev zo mňa opadol.
"Páčia sa ti moje oči?"-zasmial sa a ja som využila situáciu a vyšmykla sa z jeho objatia.
"Máš take obyčajne oči."-odpovedala som neutrálne. Myslela som, že mi už konečne dá pokoj, no mýlila som sa. Jeho hlboký smiech sa začal ozývať domom.
"Prestaň sa tak smiať!"-skríkla som naňho a on nič.
"Miranda ja viem, že sa ti páčia moje oči."-podišiel ku mne so smiechom a pokusil sa ma objať. Rýchlo som sa mu uhla a oprela sa o linku.
"Vôbec sa mi tvoje oči nepáčia."-povedala som znova neutrálne a on sa na mňa usmial.
"Za to mne sa tie tvoje smaragdovo-zelené veľmi páčia."-podišiel ku mne a pohladkal ma po tvári. Pod jeho dotykom som sa zachvela. Musela som byť červená ako paradajka , neskutočne ma prekvapuje čo ten chlap so mnou dokáže spraviť. Nechcela som si to priznať ale naozaj sa mi páčia jeho oči. Pomaly som sa začala približovať k jeho tvári a on sa začal skláňať k mojej tvári.
Perami sme sa už skoro dotýkali, no odrazu som začula trúbenie aút. V momente som zapišťala a objala Frederika. Ten sa na mňa pozrel sklamane a potom odo mňa odstúpil.
Rýchlo som sa rozbehla k vchodovým dverám a otvorila ich. Moje kamarátky práve  vystupovali z auta a ja som sa za nimi hneď  rozbehla. Prvú som objala Sandru a potom sa k nám do objatia pridali ostatné. Keď sme sa konečne pustili , moji rodičia stáli pred dverami a Frederik nebol nikde. Nebodaj sa schováva pred mojimi kamarátkami? Musela som sa nad tým v duchu zasmiať.
"Vitajte dievčatá!"-zakričala mama a objala sa so všetkými.
"Tak kde je tvoj manžel? Prišla si bez neho?"-spýtala sa ma so smiechom Sabrina. Všetci sme sa na tom zasmiali, no ja naviac.
"Čosi. Momentálne sa schováva pred vami."-dala som si ruky v bok a uškrnula sa.
"Ale čo. Tak ho poďme pohľadať."-povedala Sara so zákerným úsmevom. Rodičom z toho do smiechu nebolo, no nechali nás tak. Vošli sme do domu a začali ho hľadať. Pozreli sme sa všade, no nikde nebol. Začínala som mať z toho zlý pocit ale Sabrina ma presvedčila , aby som bola pokojná. Tak sme sa vybrali do mojej izby.
V mojej izbe sme sa usadili všetky na posteľ a začali sa rozprávať. Po asi pol hodine nám moja mama doniesla horúci čaj, ktorý sme si zobrali na balkón.
Fajne sme si tam posadali do kresiel a pokračovali v rozprávaní. Konečne som sa cítila v poriadku. Nikto ma nedokáže tak upokojiť ako oni tri. Niekedy mám pocit, že moje kamarátky sú mi viac rodina ako moja biologická rodina.
"Holky moje musím vam niečo povedať. Je to dôležité."-povzdychla som si a oni sa na mňa pozreli vážnym pohľadom.
"Čo sa stalo?"-spýtala sa šokovane Sandra. Pozrela som na nich a trocha sa pousmiala, aby som odľahčila situáciu.
"Som tehotná."-jemne som sa na nich usmiala , zatiaľ čo oni boli v poriadnom šoku. Pozerali na mňa s otvorenými ústami neschopne povedať jediného slova.
"Ako dlho ? "-odrazu sa ku mne ozvala Sara. Rozmýšľala som nad jej otázkou. V skutočnosti ani neviem ako dlho.
"No je to už viac ako mesiac."-pozrela som na nich smutne a vzdychla si. 
"No a ako k tomu došlo?"-spýtala sa ma Sandra a chytila ma za ruku. Pozrela som na ňu a začala potláčať slzy.
"Nechcem o tom hovoriť."-v momente som sa rozplakala a objala vankúš, ktorý bol vedľa mňa. Sandra sedela vedľa mňa a hneď sa ku mne priblížila a chytila ma za ruku. Pozrela som na ňu a jemne sa usmiala.
"Ale už som pohode. Som s tým zmierená. Chcela som vam ešte povedať, že Frederik sa zmenil."-pozrela som na nich a tvárili sa ešte viac prekvapene ako predtým.
"Zmenil?"-Sabrina zdvihla obočie a tvárila sa znechutene.
"Áno vážne. Je ku mne milý, stará sa o mňa a už sa skoro vôbec nehadame."-snažila som sa ich presvedčiť. Stále na mňa pozerali čudne.
"Neviem prečo ale nechce sa mi veriť."-povedala Sara a vstala z kresla. Vošla do mojej izby a vzápätí sa vrátila naspäť s popolnikom v ruke. Podišla k zábradliu, položila naňho popolník a otočila sa na nás. Vybrala si z vrecka krabičku cigariet, otvorila ju a vytiahla dve. Sabrina sa okamžite postavila a podišla k Sare po cigaretu. Z nás štyroch bola iba Sandra tá , ktorá nefajčila a pila s mierou. Sedela som v kresle a sledovala kamošky ako si zapaľujú cigarety. Nefajčili sme často, podľa nálady a teraz bola tá práva chvíľa na cigu.
"Dala by si si čo?"-Sara ukázala na cigaretu a ja som sa zaškerila.
"Áno ale nemôžem."-zosmutnela som a sledovala ako do seba vzdychuje ten božský dym.
"Veď jedna ciga by ti nezaškodila."-usmiala sa Sara a mávla rukou, aby som prišla k ním.
"A plus by si urobila nervy svojmu manželovi."-odrazu sa ozvala Sabrina. Pozerala dole pod môj balkón a škerila sa.
"Je tam?"-spýtala som sa prekvapene. Čiže tam sa cely čas schovával. Sedel v kresle pri bazéne. Podišla som k ním a pozrela pod balkón. Jeho hlava sa zdvihla a jeho pery sa zvlnili do úsmevu. Sandra sa taktiež postavila a podišla k nám. Všetci sme mu zborovo zamávali a on sa začervenal.
"Veľa žien naňho. Sara daj mi jednu cigu."-zasmiala som sa a Frederikovi úsmev z tvare rýchlo zmyzol. Bolo mi to jedno. Chcela som znova cítiť tu chuť tabaku v ústach.
Sara mi podala cigaretu a ja som si ju pripálila. Pomaly som do seba ťahala dym, ktorý mi tak veľmi chýbal. Pozrela som sa dole pod balkón a Frederik tam už nebol.
"Podarilo sa nám to."-zasmiala sa Sabrina.
"Čo?"-spýtala som sa nechápavo.
"Veď predsa nasrať ho."-zasmiala sa a vtiahla ma do objatia.
Sadli sme  si na zábradlie a fajčili cigu. Cítila som sa konečne ako za starých čias. S nimi som sa vždy cítila tak slobodne a šťastne.
"Hmm ale musím uznať, že tvoj muž vyzerá dobre."-odrazu skonštatovala Sabrina. Musela som sa nad tým veľmi zasmiať. Ako musím uznať, že je príťažlivý ale čo z toho keď ma kurací mozog.
"Kľudne ti ho darujem ak chceš."-zasmiali sme sa na tom a dofajčili. Sadli sme si naspäť do kresiel a relaxovali. Popri tom mi oni tri začali vymýšľať mena pre moje dieťa. Ja som medzi tým rozmýšľala nad tým ako veľmi je nahnevaný. Naposledy mi povedal aby som ho znova nenasrala inak mi ukáže čo je zač.
Snáď si to nechá vysvetliť a nebude robiť cirkus kvôli jednej cigarete.