Neubližuj mi , už nevladzem !!!

13.Kapitola

Ráno som sa zobudila na to že mi bolo teplo a strašne má bolelo medzinožie. Pomaly som otvorila oči a počula slabé chrapanie. Vedľa mna ležal celkom nahý so spokojným úsmevom na tvári. Bola som prikrita až po krk hrubou dekou. Musel má večer prikriť, možno som sa prikrila sama ,určite by má ten bezcitný hajzel neprikril. Pokúšala som sa postaviť no moje nohy mi to nedovoľovali. Mala som chuť otvoriť okno a skočiť z neho no myslím že s týmito bolesťami k tomu oknu nedojdem.
Nakoniec som okolo seba obmotala deku a nejako sa postavila aj keď som myslela že od bolesti dopadnem no vydržala som stať na jednom mieste.
"Kam ideš ?"-spýtal sa ma odrazu zachrapnelym hlasom.
"Nikam!"-odfrkla som a prebodla ho pohľadom. Zachmúril sa na mna a pomaly sa postavil. Našťastie si okolo pása obmotal deku.
Otočila som sa a vykročila som jeden krok v pred. Sykla som od bolesti , nikdy by má nenapadlo že svoje pannenstvo stratím takým odporným spôsobom. Bola som tak strašne nahnevaná na mojich starých rodičov ktorý mi tuto hrôzu spôsobili. Frederik len stal pri posteli a bavil sa zo mna. Tak odporný človek. Urobila som ešte jeden krok , začala sa mi točiť hlava , moje nohy sa podlomili a ja som padala. Zachytili má niečie silne ruky.
"Povedz kam chceš ísť a ja ťa tam odnesiem"-povedal mi ako keby mu na mne záležalo.
Chcela som ho vykričať , nadávať mu a zbiť ho , no na nič z toho som nemala silu .
"Do kúpeľne má odnes"- zašepkala som a on prikývol. Zobral na ruky a odniesol do kúpeľne. Položil ma na stoličku a odišiel naspäť do izby. Po chvíli sa vrátil a položil mi na stolcek uterák ,nejaké oblečenie a spodné prádlo. Chcela som sa mu pekne poďakovať no vzápätí sa mi vybavila včerajšia noc.
"Hm diki"-odsekla som aby som mu dala najavo nech odíde.
"Aleee nebuď ku mne hnusná! Chcel som byt k tebe milý no ty si si to pokazila."-povedal a podišiel ku mne. Chytil moju tvar a pobozkal ma. Odstrčila som ho od seba a chcela mu dať facku no zachytil mi ruku.
"Už nikdy viac sa ma nedotýkaj ty skurvysyn!!!"-zakricala som na neho poriadne hlasno no potom som sa začala báť či mi nedá znova takú silnú facku ako včera.
Na moje prekvapenie pustil moju ruku a odišiel z kúpeľne s hlasným zabudnutim. Pomaly som sa postavila, prišla som k veľkej vane a zapla vodu. Keď bola voda viac ako v polke ,vošla som do vane a užívala si teplo ktoré uvoľňovaní moju bolesť.
Po 20 minútach som vyšla z vane a moja bolesť bola o stokrát menšia za čo som bola veľmi rada. Obliekla som si moje nové čierne spodné prádlo a prezrela som si oblečenie ktoré mi doniesol. Sivé tepláky a čierne tričko s potlačou. Hneď som si to obliekla a vyšla z izby. Na stole ma čakali raňajky a môj žalúdok hneď začal dávať signály že by som to mala zjesť. Boli to lievance ktoré ja strašne milujem. Pustila som sa do jedenia , no keď som dojedla prvy lievanec bolo mi zle a ďalšie dva by som do seba už nedala. Poobzerala som sa po izbe a bol tu poriadok, musel tu niekto prísť a upratať. Zrejme slúžky. Niekto zaklopal na dvere. Podišla som k dverám a váhala či ich otvorím. Nechcela som vidieť nikoho , tak som odišla od dverí a posadila sa na kreslo. Znova sa ozvalo zaklopanie no trocha hlasnejšie.
"Pane bože už vojdi! "-chytila som nervy a čakala čo za debila vojde.
Dvere sa otvorili a zbadala som krásne modré oči. Bol to Jake.
"Čo tu chceš?"-opýtala som sa nahnevané.
"Po prvé som tvoj osobný ochranca , budem chodiť všade s tebou a za ďalšie prišiel som sa opýtať aká bola svadobná noc?"-zaškeril sa na mna a začal sa smiať. Jeho otázka ma dostala úplne do bezvedomia, pozerala som na neho ako vystašene dieťa. Po chvíli som cítila ako mi po lícach stekaju teple slzy , už som to nevydržala a začala plakať. Rukami som si zakryla tvar a plakala.
"Miranda prepáč , vôbec som netušil , že by ti sex ublížil"-povedal ospravedlnujuco a vtiahol ma do objatia. Ruky som obmotala okolo jeho krku a nechala stekať slzy na jeho rameno. Kýval so mnou zo strany do strany a to ma upokojilo. Prestala som plakať , odtiahla som sa a pozrela sa do jeho modrých oči.
"Prečo si ma uniesol?"-zašepkala som. Jeho pohľad už nebol taký výsmešny ako pred 10 minútami ale bol taký ustrachaný a plny nehy.
"Nemal som na vyber. Frederik mi to prikázal."
"Aha"-povedala som a oprela si hlavu o jeho hruď. Odrazu som sa pri ňom cítila tak prijemne a bezpečne.
"Chceš sa ísť niekde prejsť? Ukážem ti cely hrad kde čo je aby si sa tu vedela orientovať."-pozeral na mna a čakal na odpoved. Síce ma bolelo celé telo ale prechádzka by mi neuškodila a tak som prikývla na súhlas. Postavila som sa , obula som si papuče a pozerala na sediaceho Jaka ktorý na mna pozeral s údivom.
"Čo je? Až tak zle vyzerám?"-zasmiala som sa.
"No keďže si naša kráľovna podľa toho sa musíš aj obliekať ,takze by bolo najlepšie nejaké formálne oblečenie"-povedal so smiechom.
"Prosím tak ma aspoň zober niekam kde nikto neni a kde si môžem prevetrať hlavu."-pozerala som na neho smutnymi očami.
"Fajn"postavil sa , podišiel k dverám a ako džentlmen mi otvoril dvere aby som mohla prejsť prvá. Celu cestu sme isli v tichosti až kým sme neprišli k veľkým starým dverám. Otvoril ich a pustil ma aby som išla prvá. Rozpozerala som sa okolo seba , obklopovala ma nádherne veľká záhrada plna kvetov a krikov. Viedol ma za veľké ploty živých krikov. Nachádzala sa tam veľká fontána a pri nej lavička na ktorú som si hneď išla sadnúť. Bolo mi konečne tak prijemne , mala som sa s kým porozprávať, bola som na čerstvom vzduchu a slnečné lúče ma prijemne zahrievali. Jake si sadol vedľa mna a pozoroval fontánu pred nami.
"Je ti lepšie? "
"Áno oveľa , ďakujem že si ma tu zobral"-pozrela som sa na neho a usmiala sa.
"Chcem sa ťa niečo opýtať"-pozrel na mna a nervózne sa hral s prstami.
"Pýtaj sa "
"Ublížil ti veľmi včera večer?"