Neubližuj mi , už nevladzem !!!

42.Kapitola

Bozkával ma ako zviera. Vedela som , že oproti nemu nemám šancu. Chvíľu som sa snažila ho od seba odstrčiť, no bolo to márne tak som prestala. Zavrela som oči a nechala slzy voľne stekať po líci. Odrazu ma prestal bozkávať. Chytil ma za ruky a pritiahol k sebe. Začal mi jemne pusinkovať krk. Jeho teplé bozky vo mne vyvolali akýsi príjemný pocit,ale vedela som , že jeho úmysel nie je dobrý. Nechce aby som sa cítila prijemne , chce aby som cítila bolesť za moju zradu. Prešlo pár pusiniek a už som zacítila poriadnu bolesť. Kusol ma a začal zo mna vysávať krv. Hneď som sa snažila dotlačit sa , no držal ma tak pevne , že som nemala šancu uniknúť. Vedela som jednu dôležitú vec. Nezabije ma. To by bolo veľmi jednoduché riešenie. Chce ma trápiť do konca môjho života. Presne tak ako to povedal Jakovi pred smrťou. Frederik prestal sať moju krv a jebol ma do dverí. Spadla som na zem úplne slabá bez sily. Akú silu by som mala mať , keď zo mna vysal polku krvi.
"Stávaj ! Ešte som s tebou neskončil!"-zakričal na mna a zdvihol zo zeme. Priniesol ma k posteli a hodil ma na ňu. Keď som tak ležala na posteli slabá bez žiadnej sily rozmýšľala som či nejdem spať. Sledovala som Frederika ako zo seba zhodil sako, pomaly si začal rozopínať košeľu a pri tom zo mna nespúšťal oči.
"Prečo sa aj po toľkých rokoch spravas ako tvoj otec?"-nemohla som si odpustiť tuto otázku. Tajne som dúfala , že táto otázka ho dostane a odíde preč.
"Neviem. Páči sa mi to a rozhodne nie som úplne taký istý ako on!"-uškrnul sa na mna a zhodil zo seba košeľu.
"Máš pravdu. Si ešte horší ako on."-rozprávalo sa mi veľmi ťažko keďže po prvé veľa som toho vypila , po druhé niekto vypil polku mojej krvi a po tretie mám na krku hlbokú ranu , ktorá ma neskutočne bolí. Bola som tak večerpaná, že by som bola schopná teraz zatvoriť oči a zaspať.
"Nie som horší! Ja aspoň neubližujem bez dôvodu."-povedal to ako keby to bolo niečo úžasne. Keď som sa na neho pozrela stal predomnou len v boxerkách. Bolo vidieť na jeho tvári ako sa v tejto situácii pekne baví. Rana na krku ma začala pekelne štípať. Chytila som si ju a snažila potlačiť bolesť. Frederik na mna skočil celou svojou váhou a začal mi dávať dole ramienka od šiat.
"Si len obyčajný kokot!!"-takto som mu nadávala cely čas čo ma vyzliekal a kusal všade možne po tele. Vôbec na moje nadávky nereagoval , tak som musela použiť niečo silnejšie.
"Tvoja matka sa teraz určite hanbi za svojho syna!"-v momente ako som to vypustila z úst som dostala poriadnu facku. A nie jednu. Dokonca až dve. Začal na mna kričať , mlátiť ma a potom sa ukludnil. Od toľkých nervov roztrhol moje spodné prádlo. Jeho spodné prádlo bolo zázrakom neznámo kde. Chytil ma pod krk a chvíľu sa mi pozeral do očí. Pôsobil ako úplne iný človek. V podstate nie ako človek, pôsobil ako nejaké zviera ,ktoré si chytilo malú obeť a chystá sa ju zjesť. Pustil môj krk a jeho plamene v očiach zmizli. Netrvalo dlho a pocítila som poriadnu bolesť tam dole. Vôbec sa nesnažil byt jemný, práve naopak bol krutý a vošiel do mna celý hneď na prvý krát. Vykríkla som od bolesti. Frederik si to náramne užíval. Celý čas slastne vzdychal zatiaľ čo ja som sa topila v slzách. Prirážal tak silno , že sa pod nami začala hýbať posteľ. Snažila som sa nazbierať toľko sily aby som mu strelila poriadnu facku. Zapozerala som sa okolo seba , či tu nie je náhodou niečo s čím by som mu mohla ublížiť. Nič sa mi nepodarilo zahliadnúť. Cítila som sa ako nejaká kurva,ktorú nejaký bohatý debil uniesol a urobil si z nej otrokyňu. Tak strašne by som si priala byt znova v objatí Jaka, znova cítiť tie nežné bozky a hrejivé slova. To je chlap pre ktorého by som urobila všetko a aj som sa snažila. Počas celej bolesti ktorú som zažívala sa Frederik usmieval. Prišla chvíľa na ktorú som čakala dlho. Skončil! Vyšiel zo mna veľmi spokojný a začal sa obliekať.
Nemám slov .
Nevedela som sa pohnúť, cítila som sa ako keby som bola paralyzovaná. Slzám som nechala voľný priestor. Pozerala som na strop ako nemá.
"Páčilo sa ti to? Myslím si , že určite áno tvárila si sa pri tom celkom zaujímavo"-uchechtol sa Frederik. Chcela som mu odpovedať, tak veľmi som chcela kričať. Nedalo sa. Nevedela som ani len ústa otvoriť.
"Fajn kľudne ma ignoruj. Ja som si to užil."-zasmial sa a odišiel. Nezabudol poriadne buchnúť dverami a zamknúť ich. Ja som stále ležala a nevydala zo seba ani slovko.
Ležala som takto 30 minút, hodinu, dve hodiny , už si len pamätám ako som vydýchla a zaspala.