Neubližuj mi , už nevladzem !!!

6.Kapitola(nečakaný únos)

Cely dom sme upratali a všade sme porozkladali plastové poháriky. Keď prišla Sara, pustili sme sa všetky do fúkania balónov, ktoré sme následne vešali na steny a niektoré sme hodili do môjho veľkého bazéna. Zabávali sme sa pri tom ako malé deti. Som nesmierne vďačná za to ,že ich mám a nikdy by som ich nechcela stratiť. Kým sme všetko nachystali tak ako sme to chceli mať, už začali prichádzať hostia. Ani som si neuvedomila že už je pol šiestej a párty môže začať. Zapli sme hudbu na plne pecky a začali sme sa všetci baviť. Keď prišli skoro všetci pozvaný začali mi nahlas spievať a ja som sa pri tom usmievala ako debil. Keď skončili so spievaním, začala som každému nalievať alkohol aký si len opýtal. Ani som sa nenazdala a bolo skoro sedem hodín a ja som bola ešte triezva, čo je veľmi zle. Rýchlo som našla svoje najlepšie kamarátky na ktorých bolo vidno, že už majú vypité. Sadla som si k ním na gauč a začala som každej z nás nalievať Jacka. Po piatich pohárikoch sme sa smiali úplne zo všetkého. Vytiahla som ich tancovať do stredu obývačky kde už tancovalo veľa opitých ľudí. Začali sme sa vrtieť do rytmu hudby. Užívala som si pocit opitosti a to , že som vďaka tomu nemyslela na rodičov . Po 30 minútach tancovania som si išla naliať čistú vodu z kuchyne pretože mi prišlo zle. Rýchlo som ju vypila a oprela sa o kuchynskú linku. Stála som tam istú dobu a zhlboka dýchala. Keď sa mi podarilo upokojiť svoje telo išla som k bazénu. Všetci sa kúpali v šatách tak som sa ním pridala. Skočila som do bazéna v opätkoch a v šatách. Bolo mi všetko jedno , chcela som si hlavne užiť tento deň. Všetci sme sa zabávali , rozprávala som sa s každým no po 10 minútach som vyšla vonku z bazéna a namierila som si to do obývačky. Sadla som si na gauč k mojím kamarátkam a znova začala každej z nás nalievať tu božskú tekutinu, ktorú môj mozog teraz tak veľmi potreboval. Vypili sme ešte dva plne poháre a už sme to poriadne zacítili v hlave. Vybrala som sa tancovať , zobrala som so sebou aj Sandru , ktorá vôbec neodmietala. Tancovalo sa nám super až do kým si ju nepritiahol nejaký chalan z našej školy a nezačal s ňou flirtovať a ona sa mu hneď poddala. Jeho ruky sa začali veľmi nebezpečne približovať k jej zadku a ona sa naňho pri tom provokatívne usmievala. Pokrútila som nad tým hlavou a vybrala sa hneď za Sarou.
"Sara prosím ťa dávaj na Sandru pozor , nejaký magor sa ju tam snaží zbaliť. Ja sa musím ísť kúsok prevetrať vonku pred dom kde bude kľud a ticho"- musela som jej to kričať do ucha aby ma počula cez tú hlasnú hudbu. Na súhlas mi prikývla a ja som sa vybrala k východu .
Vyšla som vonku a sadla si na schody. Točil sa mi celý svet pred očami , tak som sa rozhodla pre malú prechádzku. Vybrala sa na príjazdovú cestu a prechádzala som sa okolo áut, ktoré na nej stali. Prezerala som si všetky auta a nad niektorými som sa musela zasmiať , boli dosť staré a čudovala som sa ,že ešte jazdili. Na konci prijazdovej cesty som si všimla jedno podozrivé auto. Ostala stať ako obarená. Bol to čierny Mercedes presne taký istý ako môj. Takéto auto mal len Jake. On dnes nebol v škole , ako sa mohol dozvedieť o tom kde bývam a že vôbec robím párty? A kto ho tu vôbec pozval? Z mojich myšlienok ma vytrhli kroky , bála som sa otočiť a v duchu som sa modlila nech to je Sabrina alebo Sara. Kroky ustáli a nastalo ticho, v tom tichu bolo počuť len moje zrýchlené dýchanie. Nakoniec som nazbierala odvahu a otočila sa. Stal tam on s úškrnom na tvári. Vyzeral skvelo, čierne obtiahnuté džínsy , biele tričko, ktoré obtiahlo každý jeden jeho sval a na ňom červeno-čierna kockovaná košeľa. Usmieval sa na mňa čo sa mi vôbec nepáčilo. Nenávidím takéto nečakané prekvapenia.
"Čo tu robíš takto sama?" - konečne prelomil ticho medzi nami. "Skôr by mňa zaujímalo prečo si sem prišiel?!" - opýtala som sa nahnevane . Jeho zreničky sa zúžili a jeho oči sa stmavli. Zľakla som sa , nikdy predtým som niečo také nevidela tak som urobila jeden krok vzad. "Nemusíš sa ma báť . Nechcem ti nič spraviť. " - povedal s neskutočným kľudom a kamennou tvárou. Vydýchla som si a konečne sa upokojila. "Tak čo tu chceš?"-spýtala som sa normálnym tónom a on sa usmial. Zasa to bol taký zákerný úsmev z ktorého mi prišlo zle.
" Prišiel som si po teba!"-jeho hlas sa zmenil. Zvážnel.
Dlho som rozmýšľala nad tým čo mi povedal. Stála som dva metre od neho s otvorenými ústami ako debil. Srdce mi začalo biť ako šialene a začala som uvažovať nad tým ,že by bolo najlepšie ujsť naspäť do domu medzi ľudí. Rýchlo som začala konať, otočila som sa a rozbehla sa k dverám. Márna snaha , jeho svalnaté ruky má hneď zastavili a otočili si má k nemu. Pozerala som mu priamo do jeho oči a zrýchlene dýchala. Začal sa smiať nad mojim útekom.
"Neujdeš mi Mia!"-pošepkal mi do tváre. V momente ako to vyslovil som sa začala snažiť vyslobodiť sa z jeho zovretia , no márne bol strašne silný. Otvorila som ústa a chcela som začať kričať. V momente ako som otvorila ústa mi ich zapchal servítkou , pár krát som sa nadýchla a pomaly som upadla do temného spánku....