Neubližuj mi , už nevladzem !!!

52.Kapitola

Vošli sme do miestnosti, ktorá sa pomaly plnila ľudmi. Niektorí ľudia už sedeli za stolom a šokovane sa na nás pozerali. Až po chvíli som si uvedomila, že stále držím Frederika za ruku a usmievam sa od ucha k uchu. Dnes mám dobrú náladu a nechcem sú ju nijako pokaziť. Prezrela som si miestnosť v ktorej som mala tiež oslavu, no teraz sa líšila. Výzdobu tvorili červene ruže, červene koberce a červeno-čierne obrusy. Nicolas s Karin sedeli za velebným stolom a pozorovali ostatných. Všimla som si , že v skutočnosti pozoruje ľudí iba Nicolas. Karinin výraz tváre hovoril za všetko, bola v neskutočnom rozpoltení a nehorázne nervózna. Hrudník sa jej rýchlo zdvíhal a jej oči pobehovali po miestnosti. Túžila som ísť za ňou, no uvedomila som si , že to môžem zhoršiť a to nechcem. Nakoniec som potiahla Frederika za ruku a viedla som nás k stolu, ktorý bol vedľa mladomanželov. Keď sa všetci hostia usadili pustila sa hudba a čašníci začali nalievať alkohol a nosili každému predjedla. Mladý čašník sa zastavil pri našom stole, položil pred nás predjedlo -maly čokoládový koláčik, ktorý vyzeral úžasne. Čašník mi chcel naliať víno, no Frederik ho zastavil nadvihnutou rukou, ktorou ukazoval nesúhlas. Mladík ho počúvol a odišiel.
"To si akože prečo urobil?"-opytala som sa ho mierne nahnevaný tónom.
"Tak po prvé si už pila víno a dosť si toho vypila a za druhé nemala by si vôbec piť, veď si tehotná!"- pozrel na mňa a potom začal krútiť hlavou. Musela som sa pár krát nadýchnuť a vydýchnuť aby som sa upokojila a nezačala hádku. Znova som si spomenula na to dieťa, ktoré nosím pod srdcom. Na jeho dieťa! Nechcem ho tak veľmi priviesť na tento hrozný svet. Pokrútila som hlavou a zahnala svoje myšlienky. Pustila som sa radšej do jedenia toho koláča. Frederik ho zjedol za minútku a mne to trvalo trosku viac. Frederik si potom už len popíjal vínko s kýval hlavou do rytmu hudby. Nechápem prečo som bola šťastná. Možno ani nie šťastná , skôr taká konečne bez starostí , hádok a problémov. Možno to robí to tehotenstvo, začínam mat zmeny nálad , dokonca mi je celkom príjemne vo Frederikovej spoločnosti , keď je kľudný. Začína mi šibať! Položila som vidličku na prázdny tanier a v tom sa vypla hudba. Všetci spozorneli, Frederik mi podal pohár s vodou a postavil sa so svojim vínom v ruke. Nevedela som čo mám robiť , tak som urobila to isté.
"Chcel by som v mene nášho celého kráľovstva zablahoželať mladomanželom. Dúfam , že budete spolu dobre vychádzať , budete šťastný a budete mať veľa zdravých detí. Ja a vaša kráľovná Vám dávame to najväčšie požehnanie! Teraz si pripijeme na mladomanželov!"-miestnosťou sa ozýval jeho hrubý hlas a na konci, keď vykríkol prípitok sa všetci hostia postavili.
"Na mladomanželov!"-zakričali sme všetci naraz.
Nicolas a Karin celý čas sedeli. Nicolas sa usmieval a v rukách držal Karininu ruku, zatiaľ čo sa na jej tvári objavil ustrachaný falošný úsmev. Keď si všetci posadali, Nicolas vstal a požiadal Karin o prvý tanec. Pustila sa nejaká pomalá romantická hudba a oni sa presunuli do stredu parketu. Nicolas si ju pritiahol k sebe a pomaly tancovali do rytmu hudby. Karin len tak mlčky sledovala jeho vytešenú tvár a jemne spolupracovala v tancovaní. Akonáhle skončila pesnička, Karin si vydýchla a všetci začali tlieskať.
"Poďte všetci na parket , začína párty!"- zakričal Nicolas na celu miestnosť a pustili sa rôzne rytmické pesničky. Všetci hostia sa rozbehli na parket a začali tancovať.
"Ideme tancovať?"- Frederik sa ku mne otočil a chytil ma za ruku.
"Neviem Frederik nejako ma prešla dobrá nálada, chvíľku posedim a možno neskôr pôjdem"- pokúsila som sa o úsmev a on sa otočil. Vzdychol si a naspäť sa pohodlne usadil na stoličke. Prečo nejde tancovať bezomna?
"Veď ty chod tancovať ak chceš, nemusíš čakať na mna."-otočila som sa k nemu. On sa iba letmo usmial a odpil si z vína.
"Bez teba nejdem a navyše ťa tu nenechám sedieť samú."- usmial sa na mňa krásne hrejivým úsmevom a ďalej si vychutnával svoje červene vínko. Asi 5 minút sme sedeli a sledovali ľudí ako sa bavia do kým nás niekto nevyrušil. Nicolas a Karin prišli k nášmu stolu a poklonili sa.
"Vaše veličenstvo chceme sa vam poďakovať za váš nádherný prípitok"-tak neskutočne sa Frederikovi pchal do riti až mi to prišlo nechutne. Najradšej by som ho zbila. Frederik sa naňho usmial, postavil sa, chytil ho za rameno a odišli ďalej od nás. Sledovala som ich pozorne a niečo mu Frederik rozprával. Pozrela som sa na Karin a tá na mna pozerala so slzami v očiach. Hneď som sa postavila a objala ju. Objatie mi opätovala a hneď ako sa odomňa odtiahla som si všimla jemný úsmev.
"Poďme si zatancovať. Zdvihne to náladu mne a aj tebe!"-usmiala som sa a začala ju ťahať smerom k parketu. Miestnosťou sa ozývali úplne super pesničky , tak sme začali poriadne tancovať. Postupne sme vytvorili spolu s ostatnými veľký kruh a niektorí odvážlivci podišli do stredu a začali tancovať. Chytila som Karin za ruku a rozbehla sa s nou do stredu a začali sme sa spolu vlniť do rytmu hudby a smiať sa. Keď sa prepla pesnička kruh sa už neudržal a ľudia začali tancovať tak ako predtým. Konečne sme sa s Karin poriadne zabávali. Ku Karin prišiel nejaký starší muž a požiadal ju o tanec. Ona s nadšením súhlasila a už spolu veselo tancovali. Zišla som z parketu a všimla si Frederika ako sa celý čas usmieva. Podišla som k nemu a tiež sa oprela o stôl.
"Sledoval si nás? "-zľahka som sa zasmiala.
"Tomu ver. Veľmi ma teší, že ste si sadli a dokážete sa takto šialene zabávať."- začal sa smiať a ja som sa k nemu pridala.
"Pod teraz si pôjdeš zatancovať so mnou."-chytil ma za ruku a začal ťahať . Smial sa pri tom, ako malé decko.
"Frederik ja už nevládzem!"-zakricala som naňho so smiechom.
"Noták musíš inak budem smutný "-chytil ma za obe ruky a začal tancovať. Začala som sa červenať a pomaly tancovať. Po chvíli ma Frederik začal vykrúcať a točiť. Začala sa mi točiť hlava. Odrazu k nám prišiel Gabriel aj s Karin.
"Prišli sme si vymeniť partnerov."- zasmial sa Gabriel a Frederik sa začal usmievať. Gabriel mi chytil ruku a začal so mnou rýchlo tancovať, Frederik a Karin sa na tom chvíľu zabávali, no neskôr začali tancovať s popri tom jej Frederik niečo rozprával. Ani som si neuvedomila ako dlho som s Gabrielom tancovala. Všetci sme si posadali naspäť k svojim stolom a doniesli hlavný chod. Kuracie mäso s hranolkami , ryby, ryžu , šalát proste rôzne veci a my sme si mohli vyberať. Po hlavnom chode sme sa vrátili na parket. Po istom čase za mnou prišiel Damian a Francisco. Tancovala som ešte s nimi a potom som odišla , pretože som bola neskutočne smädná. Vypila som pol džbánu s vodou a sadla si na stoličku. Chvíľu som oddychovala so zatvorenými očami , keď v tom si niekto zahmkal.
"Už si veľmi unavená , že?"- usmial sa a sadol si ku mne.
"Trosku"-odpovedala som unavene.
Frederik sa prudko postavil , prišiel ku mne a oboma rukami mi pomohol postaviť sa. Hudba prestala hrať a všetci sa pozreli na nás.
"Ospravedlňte nás , kráľovna je unavená."- oznámil im Frederik a pokračoval v ceste. Ľudia sa znova začali baviť a ja som sa pozrela na hodinky, bolo iba pol ôsmej.
"Veď je malo hodín, prečo musím ísť spat?"-nadurdila som sa no s ním to nepohlo.
"Vidím na tebe, že keby si si teraz niekde ľahla tak v momente zaspíš a za ďalšie mala by si viacej spať, pre dobro nášho dieťaťa."-usmial sa na mňa a ja som sa zamračila čím som ho zaskočila.
"Aké divné. Zmenil si sa."-skonštatovala som sarkasticky.
"Sľúbil som ti , že sa budem snažiť byt dobrý ."-povedal to potichu a pokračovali sme v ceste. Ďalej už nikto z nás neprehovoril a ani sme sa na seba nepozreli. Pred vchodom do izby otvoril dvere a nechal ma vojsť prvú. Sadla som si na posteľ a hlasno zívla. Frederik zobral moje pyžamo a odniesol ho do kúpeľni. Prišiel za mnou a odniesol ma tam tiež.
"Zvládneš sa sama prezliecť?"-opýtal sa ma so smiechom. Jemne som prikývla a on odišiel. Rýchlo som si vyzliekla šaty ,nechala som ich na zemi a obliekla si pyžamo. Dnes večer som sa rozhodla neumyt si zuby, pretože sa mi zo absolútne nechce robiť. Vošla som do izby a zbadala Frederika nervózne postávať pri posteli. Hneď ako si ma všimol odkryl paplon a čakal kým si ľahnem. Rýchlo som k nemu podišla, sadla som si na posteľ a on mi prikryl nohy. Sadol si vedľa mna na posteľ a sledoval moju unavenú tvár.
"Mala by si ísť už spať"-jemne sa usmial a pritom mi ukázal krásne zuby.
"O čom si sa to vlastne rozprával s Nicolasom , že ste od nás išli ďalej?"- spýtala som sa zvedavo.
"Viem , že som tú svadbu nemohol zrušiť a to ťa veľmi nahnevalo , tak som namiesto toho urobil niečo čo by malo potešiť teba a hlavne Karin. Povedal som mu , že ma počkať do kým to Karin nebude sama chcieť , nech na ňu netlačí. Vieš čo myslím. A keď to poruší potrestám ho!"-povedal hrdo a pohladkal ma po vlasoch. Ostala som ako zamrznutá , nedokážem uveriť ako veľmi sa zmenil. Dúfam že mu to aj tak ostane. Potešilo ma to ani si nevie predstaviť ako veľmi. Na mojej tvári sa ukázal obrovský úsmev a skočila som naňho. Objímala som ho okolo krku a keď som sa odtiahla , zapozerala som sa do jeho orieškovych očí. Priťahovali ma presne tak veľmi ako aj jeho ružové pery. Všimol si ako na ne dívam , usmial sa , v očiach mu tancovali iskričky šťastia. Jednou rukou si ma pritiahol a spojil naše pery v jedny. Nebol to vášnivý a divoký bozk, bol to taký bozk plny nehy. Po chvíli som sa odtiahla a ľahla si. Frederikova veľká ruka zdvihla tu moju maličkú a pobozkal ju.
"Ostaň so mnou prosím."- pošepkala som potichu. Neváhal ani sekundu, hneď si obišiel posteľ s ľahol si vedľa mna. Ležal tak blízko môjho tela a zároveň tak ďaleko , pretože sa ma ani trocha nedotýkal. Iba ma sledoval a pokojne dýchal.
"Dobrú noc"-zachrapnela som a zatvorila oči.
"Dobrú noc kráľovna "-to bolo posledné čo som počula...