Neubližuj mi , už nevladzem !!!

36.Kapitola

Zobudila som sa na chladný vánok na mojej pokožke. Otvorila som oči a modlila sa nech to všetko bol len sen. Chcem znova vidieť Jakove žiarivé modré oči ako sa na mna s láskou pozerajú. Moje oči sa poobzerali po veľkej zlatej izbe. Vzdychla som si a postavila sa z postele. Nie som ani doma a ani s Jakom. Tak neskutočne mi chyba. Potlačila som plač a vstala z postele. Vošla som do kúpeľni a pozrela sa na seba do zrkadla. Pane bože vyzerám tak hrozne ako keby som tri dni nespala. Vyzerala som úplne ako nejaký psychopat ktorý ušiel z liečenia. Začala som sa vyzliekať. Oblečenie som nechala ležať na zemi a poriadne som si prezrela svoje telo. Všade samé fialovo-zelené modriny. Vzdychla som si a napustila si poriadne horúcu vaňu. Za ten čas čo sa napúšťala vaňa som išla do izby po nejaké čisté veci. Veci som si položila na poličku vedľa vane. Vošla som do vane ,sadla som si chrbtom k otvoreným dverám do kúpeľne a uvoľnila sa. Chvíľu som len tak ležala , no potom som na seba naniesla kúsok mydla a začala sa umývať. Musela som si dávať veľký pozor na moje obrovské modriny na bruchu a rukách. Keď som sa umyla , opäť som sa oprela o vaňu a užívala si. Čo sa asi stalo s Jakovim telom? Nevedela som na neho prestať mysliet. Nahrnuli sa mi slzy do oči keď som si predstavila ako ho dobodal jeden z Frederikovych mužov. Zhlboka som sa nadýchla a nechala slzy voľne stekať po líci. Ležala som cely čas vo vani a skenovala svoje dobité telo. Myšlienkami som sa vracala do minulosti kde som bola šťastná so svojimi najlepšími kamarátkami, rodičmi a Jakom. Všetko toto mi zobral jeden muž s ktorým musím žiť. Dodržím svoje slovo ktoré som dala prvý deň v tomto dome! Keď bude dobrá príležitosť , ujdem!
Odrazu som započula ako niekto otvára dvere. Posadila som sa a objala si nohy. Bola som k dverám otočená chrbtom takze som počula jeho kroky. Pohyboval sa v izbe , no nakoniec vošiel do kúpeľni. Stále som bola otočená. Stal na jednom mieste pretože som nepočula žiadne kroky. Započula som len jeho hlasne dýchanie ktoré ma znepokojilo. Predsa len som pred ním nahá , nikdy neviem čo mi tá príšera spraví. Pohol sa smerom ku mne a ja som si objala nohy ešte viac. Sadol si na okraj vane a pozeral na mna. Cítila som sa strašne divne , mala som chuť vyhnať ho preč , no tá vaňa ma tak ukludnila , že by som to nedokázala.
"Prepáč mi za včerajšok Miranda."-pošepkal. Skoro som dostala infarkt z toho čo vypustil. Otočila som sa aby som mu mohla pozrieť do tváre. Vyzeral , že ho to naozaj trápi.
"Len včerajšok?"-odfrkla som na neho. Pozrel sa na mna hnusným pohľadom , no vzápätí ho vystriedal smutný.
"Je mi ľúto , že sa stalo čo sa stalo s Jakom. Zradil ma a zobral si niečo čo je moje! Nedalo sa s ním nič iné spraviť. Neboj sa už odtiaľto nikdy neujdeš miláčik."-nahol sa ku mne a pohladkal po tvári. Rástol vo mne hnev , no snažila som sa ho nevypustiť. Chytil mi ruky a poriadne si ich obzeral. Všimol si moje modriny a skrivil tvár.
"Mám ich omnoho viac."-pošepkala som a odtiahla som sa na druhý kraj vane. Obzrel si ma celu a všimol si nejaké tie modriny na nohách. Brucho a hrudník som si zakrývala nohami čiže nemohol vidieť ďalšie modriny.
"Postáv sa!"-zavelil mi . Nebudem ho počúvať , tak som len prekrutila oči.
"Nie! "-zavelila som rovnakým tónom čo ho nasralo. Zavrčal , podišiel ku mne a chytil ma za ruku.
"Neee ! Nechaj ma! "-kričala som po ňom a on ma prestal ťahať.
Pozerali sme si do očí a po chvíli mi pustil ruku.
"Fajn obleč sa do spodného pradla a tak prídem. Dobre?"-zastavil pri dverách a otočil sa na mna. Bola som šokovaná a tak som mu len rýchlo prikývla na súhlas. Rýchlo som vyšla z vane a zabalila sa do uteráka. Poriadne som sa usušila a obliekla si spodné prádlo. Pozrela som sa do zrkadla a už som vyzerala trocha lepšie, vaňa mi fajne ukľudnila moje telo aj myseľ. Stala som na mieste a rozmýšľala či ho zavolám alebo pôjdem do izby. Rozhodla som sa pre druhu možnosť. Obula som si papuče a vyšla z kúpeľne. Sedel na posteli a keď ma zbadal , celu si ma obzrel . Postavil sa a podišiel opatrne ku mne. Obzrel si moju veľkú modrinu na chrbte a bruchu.
"Pod ľahni si na posteľ a ja ti na modriny dám liečivú mastičku. Dobre ? "-ťahal ma k posteli a odišiel do kúpeľni. Chvíľu som sa obávala či to nebude pasca , či ma nechce znova znasilnit , no nakoniec som si ľahla na brucho a čakala kým príde. Prišiel ku mne a otvoril vrchnak od mastičky. Jemne mi začal natierat na modriny tu masť. Otočila som sa na chrbát a on pokračoval v natieraní. Bol taký jemný a tak zlato sa tváril keď sa tak sústredil. Pripadal mi úplne ako niekto cudzí.