Neubližuj mi , už nevladzem !!!

20.Kapitola

Môj krásny spánok prerušilo hlasne búchanie na dvere. Pretočila som sa na druhu stranu a pozrela sa na hodinky. 6:45 hodín ráno. Ktorý debil ma budí tak skoro ráno? Znova sa ozvalo hlasne búchanie na dvere.
"Ďalej!!!!"-začala som kričať. Do izby vošla slúžka s raňajkami ktoré položila na stôl a otočila sa na mna.
"Pán Vám odkazuje , že sa máte pripraviť do školy."-oznámila mi a odišla. Hmm tak už viem čo za debila ma zobudilo. Zaujimalo by ma kde bol včera večer. Keď som sa včera vrátila do izby nebol tu a ani sa neunúval prísť. Vstala som z postele a vybrala sa do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu, umyla si zuby a namalovala sa.
Zo skrine som si vybrala čierne džínsy a bielo-čiernu tenkú  mikinu. Sadla som si do kresla a začala si vychutnávať svoju výbornú praženicu. Keď som ju dojedla bolo 7:25. Už by sme mali ísť na cestu pretože sme určite dosť ďaleko od mojej školy a tak som otvorila dvere a odišla z izby. Išla som do kuchyni a dúfala som ,že tam stretnem Frederika aby som sa s ním mohla porozprávať o mojom individuálnom štúdiu.
Vošla som do kuchyni a zbadala Jaka, Karin a Gabriela ako spokojne raňajkujú.
"Dobre ráno."-usmiala som sa na nich a podišla k Jakovi. Všetci sa mi odzravili a ja som sa venovala Jakovi.
"Nemali by sme už ísť na cestu?"-spýtala som sa ho.
"Áno áno už ideme."-odpovedal mi s plnými ústami a rozbehol sa odniesť svoj tanier do drezu. Rýchlo sme vyšli pred dom kde stály zaparkované dve auta. Čierny Mercedes a červene Bentley. V červenom Bentley už sedel Frederik ktorý sa na nás mračil.
"Rýchlo si k nemu nasadni. Ja idem svojim autom."-rýchlo mi povedal a podišiel k svojmu autu.
"Prečo je nasraty?"-spýtala som sa zvedavo.
"Asi preto , že som úplne zabudol na čas a ísť po teba do izby!"-zasmial sa Jake a nasadol do auta.
Nasadla som k Frederikovi a zapla si pas.
"Ahoj"-pozdravila som sa mu.
"Ahoj kráľovna, nejako dlho vám to trvalo nie?"-opýtal sa ironicky. Nechcela som povedať pravdu aby sa na Jake nehneval.
"Áno prepáč ale dlho som sa chystala."-prekrutila som očami aby to znelo dôveryhodne . Zvyšok cesty nikto nerozprával a ja som sa oprela o okno a driemala.
Pred školy sme prišli o 7:40 , čo je dosť rýchle. Pred školou stalo plno žiakov a ja som medzi nimi všetkými hľadala svoje najlepšie kamarátky. Spozorovala som akurát tak Veroniku. Všetci sa pozerali na nás pretože nie každý si dovolí mať take drahé auto.
Frederik vystúpil z auta a podišiel k mojim dverám a následne mi ich ako džentlmen otvoril. Všetky dievčatá sa začali pred ním upravovať a slintať. Frederik si to všimol a začal sa usmievať. Bože to je narcis! Odrazu ma Frederik chytil za pás a objal ma.
"Idem teraz za riaditeľkou a potom cez prestávku sa vidíme!"- pošepkal mi do ucha a mne sa na tele spravili zimomriavky. Objal ma silno, potom ma pustil a odišiel do školy. Keď prechádzal okolo tých vlhkých dievčat , tak sa na nich usmial a pokračoval ďalej s kamenným výrazom na tvári. Odrazu sa predomna postavil Jake.
"Ideme do triedy?"-zasmial sa. Spomenula som si na Sandru ,Sabrinu a Sáru a hneď sa mi zlepšila nálada.
"Už sa teším ako ich prekvapim."-podskočila som od radosti a rozbehla sa do školy. S Jakom sme vošli do triedy a všetky oči pozerali na nás.
Zbadala som moje najlepšie kamarátky ako na mna pozerajú s otvorenými ústami. Boli v šoku no nie dlho , hneď sa za mnou rozbehli a skočili mi do náručia. Objímali sme sa asi 5 minút a potom ma konečne pustili. Niekoľko neposlušných sĺz mi stieklo po líci, no hneď som si ich zotrela.
"Preboha kde si bola?!! Tri dni sme o tebe nepočuli!"-kričala na mna každá z nich a ja som v tej chvíli nevedela vymyslieť dostatočne dobrú odpoveď.
"Bola so mnou."-skočil im do reči Jake. Ostali v šoku a premeriavali si ho od hlavy po päty.
"Vy dvaja ste boli spolu celé tri dni?"-spýtala sa  Sara. Znova ma nenapadala žiadna dobrá odpoved a tak som nechala rozprávať Jaka.
"Nie nie. Počas oslavy sme sa stretli , pretože som tam prišiel. Začala sa so mnou rozprávať a potom začala plakať , že ju mám odniesť na letisko. Donútila ma to urobiť a tak som ju odniesol na letisko a letela prvým lietadlom ktoré išlo na Floridu."-hovoril s kľudom a ja som sa čudovala ako rýchlo si vymyslel taký celkom uveriteľny príbeh. Pozerali na nás ako na debilov a Sabrina už chcela niečo povedať , no skočila som jej do reči.
"Chcela som ísť za rodičmi"-zosmutnela som aby to vyzeralo , že hovorím pravdu.
"Bože Mia ty keď si opitá naozaj vymyslaš kokotiny."- začala sa smiať Sandra a k nej sme sa pridali všetci. Sadli sme si na svoje miesta a ja som sa cely čas pozerala na nich s veľkým úsmevom.
"Čo sa tak usmievaš? Žeby ti ten alkohol urobil niečo z mozgom?"-zasmiala sa Sabrina a ja s nou.
"Chýbali ste mi holky, ani si neviete predstaviť ako veľmi!"-pozrela som do oči každej z nich.
"Mohla si nám zavolať!"-rozčuľovala sa Sandra s jej malými ručkami.
"Ja viem som hlupaňa"-sklonila som hlavu a rozmýšľala som nad tým čo im poviem na Frederika. Svoju obrúčku som pred vstupom do školy schovala do vrecka aby si ju nikto nevšimol.
"Inak s kým si to prišla ráno do školy? Reči sa šíria veľmi rýchlo Mia a ty to dobre vieš!"-pozerala na mna prísnym pohľadom Sara.
"Vola sa Frederik a nechce mi dať pokoj. Strašne sa mu páčim a strašne ma chcel ráno hodiť do školy."-zaguľala som očami a oni sa zasmiali.
"Miranda Warnerová !! Prečo toho chudáka tak trápiš?"-zasmiala sa Sandra. Bola som neskutočne rada , že mi uverili. Prvú hodinu sme mali s našou triednou dejepis. Celu hodinu sme sa smiali nad úplnými hlúposťami a ja som sa hneď cítila omnoho lepšie. Skončila hodina a ja som sa vybrala na chodbu s výhovorkou , že idem na záchod. Pred triedou ma už čakal Frederik vysmiaty ako lečo a okolo neho plno dievčat ako si ho obzerajú. Podišla som k nemu a všetky dievčatá sa snažili nenapadne pozerať na neho.
"Všetko som vybavil zlatíčko , teraz sa s tebou rozlúčim s vidíme sa po škole"-usmial sa na mna a vtiahol ma do objatia. Objatie som mu opätovala a rýchlo sa odtiahla.
"Tak ahoj"-vzdychla som si a otočila sa na odchod.