Neubližuj mi , už nevladzem !!!

16.Kapitola

Ťahal ma celu cestu do našej izby. Keď ma už konečne pustil , boli sme v izbe a moje zápästie naberalo fialovú farbu.
"Čo take dôležité chceš so mnou prebrať?!"-zavrčala som na neho otrávene. Pozrel na mna a na tvári sa mu pohrával zákerný úsmev.
"Tak po prvé tvoje štúdium sa končí a za ďalšie tvoji starý rodičia ťa chcú vidieť takže poletime za nimi za pár dní."-hovoril s kľudom a pri tom sa mi pozeral priamo do očí.
"Čože?!! Nemôžem prestať chodiť do školy!! Chcem ísť ešte na vysokú spolu s mojimi kamarátkami!! Nedovolím ti zničiť môj sen!!"- kričala som a zároveň rozhadzovala rukami.
"Nechápem načo ti bude škola keď si kráľovna a nepotrebuješ pracovať. A za ďalšie nemôžeš tam byt sama , niekomu by si niečo povedala alebo by si utiekla!"-mračil sa na mna.
"Prisaham ja neutečiem ! Dovoľ mi to prosím , chýbajú mi moje kamarátky a škola môže byt pre mna ako koníček aby som sa nenudila celé dni"- rozplakala som sa. Bolo to odomna úbohé , že som sa znížila na takú úroveň a začala ho prosiť.
"Povedal som nie!"-zakričal na mna a ja som sa ešte viac rozplakala.
"Som svojprávna ! Chcem ísť do školy !"-zasa som začala kričať a on napínal svaly od zlosti.
Potom sa uvolnil a oblízal si pery. Prišiel ku mne a chytil ma za ruky.
"Si taká sexi keď si nasratá vieš o tom?"-v očiach sa mu pohrával plamienok chtivosti. Môj hnev ma hneď prešiel a nastúpil strach. Začala som sa klepať od strachu a chcela som ísť o ktok dozadu ,no bránili mi v tom jeho ruky.
"Nechaj ma prosím. Nestačil ti včerajšok?"-hlas sa mi klepal.
"Neboj sa nič ti nechcem spraviť, vidím na tebe ,že ťa to stále bolí. Nebudem až taká sviňa."-nahol sa ku mne s spojil naše pery.
Mal ich také chutne a jemné. Po chvíli sa odtiahol a začal si vyzliekať košeľu. Išla som oči vyočiť keď som videla jeho snedé vypracované telo. Mala som chuť na neho skočiť a celého ho obchytkať. Pokrutila som hlavou a odohnala moje zle myšlienky.
"Viem , že sa ti páčim Mia."-zasmial sa a ja som sa začala červenať.
"Bože ty si ale narcis"-zasmiala som sa a konečne som sa s ním cítila aspoň kúsok prijemne.
Odrazu niekto zaklopal na dvere.
"Ďalej!"-zakričal Frederik.
Dvere sa otvorili a v nich stal Jake. Hneď som nahodila obrovský úsmev a dostala som super nápad.
"Frederik máš dole návštevu "
"Už je tu? Nech ide do mojej pracovni, musí počkať idem ešte do sprchy a tak prídem."-smial sa Frederik.
Jake s úsmevom prikyvol a chystal sa na odchod , no hneď som mu to prekazila.
"Počkaj Jake!!"- zakričala som na neho a on sa hneď otočil so strachom v očiach.
"Čo sa stalo?"-spýtal sa ma a Frederik ma pozorne sledoval.
"Napadlo ma , že by so mnou mohol chodiť Jake do školy. Ráno by sme isli spolu a aj po škole spolu naspäť. Bola by som stále pod jeho dohľadom. Budeš spokojný ty a aj ja."- pozerala som na Frederika ktorý vyzeral , že nad tým uvažuje a Jake sa na mna usmieval. Vedela som , že Jakovi nerobí problém kvôli mne chodiť do tej školy.
"No možno to nie je až taký zlý nápad"- skonštatoval môj manžel.