Neubližuj mi , už nevladzem !!!

15.Kapitola

Prechádzali sme chodbou a mna začala bolieť hlava na mieste kde som sa udrela keď ma hodil o stenu. Chytila som si to miesto a začala sa mi robiť hrčka. Sykla som od bolesťi a zastala pretože sa mi nahrnuli slzy do očí. Sadla som si na zem a bolo mi úplne jedno že mám opätky a obtiahnuté šaty. Začala som plakať , nechcem sa stretnúť s ostatnými , nechcem tu vôbec byt!
"Vstavaj a neprotestuj!"-zavelil mi ako psovi.
"Jebem ťa ty chorý kokot! Nejdem nikam!"-kričala som na celú chodbu . Určite ma museli všetci počuť a hlavne Jake.
Frederik ku mne prišiel ,zdvihol ma a hodil si ma na pleco. Stále som kričala , neprestanem s ním bojovať do kým nevyhrám. Otvoril dvere do našej izby a hodil ma na zem. Prestala som kričať , postavila som sa a utrela si slzy.
"Robíš mi hanbu ty jedna nevychovana sopľaňa!!"-kričal po mne .
"Mal si si vybrať inú ty sviňa!"-odfrkla som . Nech mi ubližuje koľko chce mna to nezaujíma, aj tak raz ujdem do kráľovstva mojich rodičov a tam budem v bezpečí. Jeho oči sa zmenili na čierne z ktorých sršala zlosť. Pribehol ku mne a chytil ma pod krk. Proti jeho silnému stisku som nemala šancu. Slzy sa mi znova spustili a uvedomila som si , že tento chlap nemá kus zľutovania.
"Pekne krásne so mnou teraz pôjdeš dole za ostatnými a zoznámiš sa s nimi! Ak mi urobíš hanbu tak ti prisaham , že si nájdem jednu z tvojich najlepších kamarátok a zabijem ju pred tvojimi očami!!!! Rozumieš ??!!"-kričal mi do tvare , no ja som sa nevedela ani poriadne nadýchnuť a už vôbec nie mu odpovedať. Slabo som prikývla a uvolnil svoj stisk. Pustil ma a aby som nespadla na zem si ma znova prehodil cez rameno. Aký džentlmen! Po pár minútach ma dal dole. Stály sme pred veľkými čiernymi dvojkrídlovymi dverami ktoré boli ozdobené zlatými ornamentami. Otočil sa a začal si ma prezerať. Upravil mi vlasy a zotrel slzy. Zabuchal na dvere a tie sa v momente otvorili.
Miestnosť bola krásna, biele steny ozdobené známymi ornamentami , obrazy a v strede veľký stôl. Okolo stola stali pravdepodobne jeho ľudia. Každého jedného som si poriadne prezrela a musím povedať , že niektorí mi prídu celkom sympaticky a niektorí sa na mna tak hnusne pozerali. Usúdila som , že tý ma v láske mat určite nebudú a je mi to jedno. Posadili sme sa a všetci sa na nás pozerali. Chvála bohu , že som bola zvyknutá byt na očiach inak by som sa asi zbláznila aj keď teraz od toho nemám ďaleko.
"Takze chcem Vám osobne predstaviť moju manželku a vašu kráľovnú Mirandu. Dúfam , že sa k nej budete správať tak ako sa patrí a opováží sa jej niekto pomôcť s útekom!! Kto to urobí zabijem ho!"- pohrozil každému a mne sa z toho spravili zimomriavky.
Frederik mi začal predstavovať každého osobne. Hneď po mojej ľavici sedela Karin , Frederikova sesternica ktorá ma 15 rokov a je neskutočne usmievavé a milé dievča. Ma stredne vysokú postavu , dlhé čierne vlasy až po zadok a zelené oči. Vedľa nej sedel jej otec ktorý sa na mna len tak zľahka usmial , pripadal mi celkom priateľsky. Volal sa Gabriel a vyzeral celkom mlado , typovala by som mu možno takých 35 rokov. Mal hnedé vlasy a zelené oči. Nepovedala by som , že sú otec a dcéra pretože sa na seba vôbec nepodobali, jedine tak očami. Vedľa Gabriela sedel Nicolas ktorý je snúbenec Karin. Karin nevyzerala veľmi nadšene keď mi ho Frederik predstavoval. Bol celkom pekný , ma 18 rokov a tiež je z nejakej šľachtickej rodiny. Jemne strnisko na brade ho robilo trocha starším , bol strašne bledý a mal čierne vlasy. Vedľa neho sedeli Elena a Denis. Mladý manželský pár ktorý sa na mna usmievali ako na prízrak. Vedľa nich sedelo ryšavé dievča ktorá ma prepalovala pohľadom a volalo sa Kristína. S takou nechuťou ma privítala ,že som si uvedomila , že mi dve sa nikdy baviť nebudeme. Frederik si ju nevšímal a pokračoval v predstavovaní. Ďalej mi predstavil Damiana a Franciska. Sú to jeho najlepší priatelia a radci. Privítali ma celkom milo. Další tam sedel Frederikov stríko , ktorý bol veľmi príťažlivý s vyzeral na 30. V skutočnosti mal dosť veľa rokov a za ďalšie pozeral na mna s divným úsmevom. Bol vysoký , svalnatý , husté strnisko na brade a svetlohnede vlasy. Další bol Jake ,Frederikova práva ruka a dobrý priateľ. Keď sme skončili so zoznamovaním , sluzobnictvo donieslo obed. Počas toho ako sme obedovali sa každý s každým rozprával , až na mna. Sedela som ticho a vychutnavala si výborný obed.
"Ako sa ti tu zatiaľ páči?"
Zľakla som sa pretože som nečakala , že sa so mnou budú hneď rozprávať a už vôbec som netušila čo odpoviem Karin na otázku.
"Noo celkom fajn"- pousmiala som sa na ňu. V skutočnosti je to tu hrozné a najradšej by som utiekla čo najďalej od tohto psychopata. Keď sme dojedli všetci sa na nás pozreli a čakali čo bude ďalej.
"Môžete ísť, ďakujem že ste sa s nami naobedovali."-usmial sa na nich Frederik a postavil sa. Nevedela som čo mám robiť tak som sa postavila a zamierila si to k dverám.
"Počkaj Miranda!"-zakricala na mna Karin.
Otočila som sa a čakala čo chce povedať.
"Nechcela by si ísť so mnou trocha prejsť po hrade ?"- spýtala sa ma tak hanblivo.
Už som jej išla s úsmevom odpovedať no Frederik mi skočil do reči.
"Prepáč sesternička ale nemôže, pôjdete sa prejsť neskôr , teraz s nou potrebujem vybaviť nejaké veci"-usmial sa na ňu Frederik , chytil ma za ruku a ťahal preč z miestnosti.