Neubližuj mi , už nevladzem !!!

19.Kapitola

Isli sme po chodbe v úplnej tichosti. Chvíľu to vyzeralo ako keby chcel niečo povedať , no potom si to zrejme rozmyslel. Už som sa celkom začala orientovať v tomto hrade a všimla som si , že nejdeme do našej izby.
"Kam ideme?"- spýtala som sa zvedavo a nespúšťala z neho pohľad.
"Do kuchyne sa naveceriať."-odpovedal bez emocii.
Prišli sme do kuchyne , ja som si sadla na vysokú barovu stoličku a on snoril v chladničke. Vybral si červený kelímok , dal si do neho slamku a položil to na stôl. Nenapadne som nakukla čo je v ňom. Otváralá som ústa nad tým čo som videla. Bola to červená tekutina a keďže je to upír , tak to bude na 100% krv. Frederik si všimol môj znechutený výraz tváre a naschval zobral kelimok a napil sa z neho. Musela som od toho odvrátiť pohľad , inak by ma naplo a neviem či by to skončilo dobre. Keď ho položil naspäť usmial sa na mna a ukázal mi svoje krásne zuby ktoré boli celé od krvy.
"Nechutne!"-skonštatovala som a on na mna vyplazil jazyk. Správa sa ako decko.
"Čo chceš jesť ty? "-zasmial sa a pozeral do chladničky. Uvažovala som nad tým čo by som si dala , no vôbec som nebola hladná.
"Nechcem jesť"
"Budeš jesť! Musíš jesť, pozri aká si chudá!"-pozeral na mna prísnym pohľadom.
"Niesom hladná. Možno si dám niečo neskôr."-zavrčala som na neho a jeho oči pomaly začali naberať čiernu farbu.
"Povedal som ,že budeš jesť! Bude tak ako poviem!"-buchol po stole. Poskočila som od strachu no nenechám sa zastrašiť.
"Si veľmi zvyknutý na to , že ľudia skáču ako ty pískaš ,že ?!-pozerala som mu do očí. Môj postoj a moja otázka ho vytočila do nepríčetnosti. Rychlim krokom sa objavil pri mne a zhodil ma zo stoličky. Spadla som na zadok a poriadne si narazila chrbát. Neskutočne to bolelo no snažila som sa byt pred ním silná a nedať to najavo. Ležala som na zemi do kým ku mne neprišiel a zdrapil ma za ruku a vytiahol na nohy. Zapotacala som sa a až potom som si uvedomila , že ma pustil. Bol odomna dva metre vzdialený a prepaloval ma pohľadom.
"Mala by si sa už konečne naučiť kto je tu pán!"-jeho hrubý hlas sa ozýval celou kuchyňou. Bála som sa už otvoriť ústa a niečo povedať. Prerušil náš očný kontakt a vrátil sa naspäť k svojmu kelímku s krvou. Ja som bola v takom šoku , že som sa nevedela ani pohnúť. Stala som tam ako stĺp a bála sa pohnúť.
Odrazu sa dvere do kuchyne otvorili a do miestnosti vošla Karin. Dakovala som bohu , že prišla.
"Ahojte "-pozdravila sa nám s úsmevom. Frederik sa jej rýchlo odzdravil a ďalej sa venoval svojej večeri. Ja som sa na ňu usmiala a konečne vykročila vpred. Prišla ku mne a objala ma.
"Som taká rada , že sa konečne môj bratranček usadil a ešte k tomu s krásavicou"-usmievala sa na mna. Mala tak krásny úsmev. Nikdy by som nepovedala , že oni dvaja sú rodina.
"Ďakujem Karin aj ja ťa rada spoznávam."-usmiala som sa na ňu a ona ma hneď chytila za ruku.
"Nechceš sa ísť so mnou prejsť?"-videla som jej v očiach ako veľmi po tom túži a bola som rada , že som si našla druhu osobu v tomto dome s ktorou by som sa vedela úprimne porozprávať. Prikývla som jej no otočila som sa na Frederika aby mi dal nejako najavo či môžem alebo nie.
"Jasne choďte. Zabavte sa dievčatá"-usmial sa na nás.
Hmmm odrazu ma dobrú náladu. Jemu stačí keď si svoje nervy vybije na mne. Podišiel k nám a dal mi pusu do vlasou. Jemne som sa odtiahla a pozerala na neho tým najhnusnejším pohľadom aký som vedela nahodit. Nad mojou reakciou si nelámal hlavu, len sa usmial a odišiel preč.
Karin ma chytila za ruku a ťahala preč z kuchyne. Išli sme na záhradu k jazierku. Sadli sme si na lavičku a rozprávali sme sa o rôznych veciach. Zistili sme ,že toho mame veľa spoločného. Pripadala mi ako keby sme sa poznali už dlhšiu dobu, pretože som sa s nou hneď po 20 minútach cítila veľmi prijemne.
"Ako si sa vlastne zoznámila s Frederikom?"-opýtala sa ma po chvíľke ticha. Tak tuto otázku som vôbec nečakala a vôbec som nevedela čo jej mám povedať. Rozhodla som sa pre pravdu.
"Zoznámila som sa s ním deň pred svadbou"-povedala som a povzdychla si. Pozerala na mna s otvorenými ústami.
"Čože? Vedela si , že si ho budeš brat?"-zasypávala ma otázkami.
"Nie. Jake ma uniesol pretože mu to Frederik prikázal. Zobudila som sa už tu v hrade a potom som sa spoznala s Frederikom. Nemala som ani potuchy o tom čo sú moju rodičia zač a , že moji starý rodičia ma predhodili tomu debilovi!"-nahnevalo ma to. Nechcela som veľmi o tom rozprávať ale chcela som jej to objasniť aby si nemyslela , že sme nejaký šťastný manželský párik.
"Toto ti urobili starý rodičia? Bože moja je mi to strašne ľúto. Ja to tiež nemám ľahké. Frederik mi vybral za manžela Nicolasa a ja s tým nič neurobím."-zosmutnela a pozerala na mna so slzami v očiach. Bola som šokovaná , že je schopný takých zlých vecí.
"Veď máš iba 15 rokov a už ťa chce dať do manželstva?! On není normálny!"-znervózňovala som sa.
"Frederik nie je zlý. Je to dobrý vládca, vie čo je správne. Frederik ma veľa nepriateľov a boji sa že keď sa mu niečo stane tak aby bol dobrý  následník zasadol na trón za neho. Možno aj preto sa rozhodol si tá vziať aby si zmenšil počet nepriateľov a ak budete mať syna tak ten bude následník trónu."-vysvetľovala mi to s vážnym pohľadom. Pri jej slovách o tom , že by sme mali deti mi prišlo zle. S ním by som nikdy nechcela mat deti.
"Vďaka mne ma menej nepriateľov?"
"Áno pretože tvoje kráľovstvo a naše sa už od pradávna nemajú radi. Sú veľmi odlišne a každú noc niekto zomrel a Frederik je prvý v histórii ktorý sa odvážil urobiť taký krok že si zobral za manželku teba a tým sa spísal mier."
Toto iste mi povedali aj rodičia. Nechcem sa o tom už rozprávať, zdvíha sa mi žalúdok.
"Dobre fajn zmeňme tému. Aký je ten Nicolas?"-chcela som vedieť aký je.
"No je celkom milý ale občas sa správa ako keby bol môj pán a bojím sa toho , že v manželstve by to tak bolo. Postupom času mi začal ukazovať aj tie jeho zle stránky. Ma veľké ego , je náladový a nemôžem sa s ním rozprávať o hocičom. Vôbec to Neni typ chlapca s ktorým by som chcela byt cely život."-jedna neposlušná slzy jej stiekla po líci. Posunula som sa k nej bližšie a objala ju.
"Prečo by si s ním mal byt navždy. Možno sa niečo zmení alebo sa stane a vy sa rozvediete. Možno si to Frederik rozmyslí čo ty vieš."-snažila som sa jej zlepšiť náladu.
"Miranda u nás rozvod neexistuje."- pozerala na mna zaslzenymi očami. Bola som v šoku z toho čo mi práve teraz povedala. Mala som v pláne si nejako vybaviť rozvod s Frederikom a teraz mi povie ,že rozvod u nich neexistuje.
"Ako že neexistuje?"-rozhadzovala som rukami, už som zúfalá.
"Len smrť vás môže rozdeliť, nikto iný. U nás je rozvodom smrť. - triasol sa jej hlas.
Slnko zapadlo a my sme sedeli vedľa seba na lavičke a rozmýšľali nad zmyslom našeho života. Po pár minútach sme sa už rozhodli ísť naspäť aby si Frederik nerobil starosti.