Neubližuj mi , už nevladzem !!!

50.Kapitola

Bolo mi s toho Nicolasa zle. Tá jeho zákerná a arogantná tvár. Keby som mohla tak na neho skočím a vyškrabem mu oči.
"Bol by som neskutočne rád keby si sa nemiešala medzi mna a Karin. Ako môžeš vidieť aj tak vyhrám. Zajtra je svadba a ty s tým nič nespravíš. Teraz pôjdeš za Karin , potom pôjdete vybrať svadobné šaty. Dúfam , že bude na svadbe veselšia."-uškŕňal sa na mna po celý čas čo to hovoril. Pozerala som naňho so zdvihnutým obočím.
"Nemyslím si , že sa dohodneme. Budem robiť všetko preto aby som ti skazila manželstvo!"-vystrela som si chrbát a víťazne sa zasmiala. Veď som kráľovna , nemôže mi nič spraviť.
"Urobíš to inak.."
"Inak čo? Vyhrážaš sa svojej kráľovnej?!"-zakričala som mu do tvare. To je ale drzý idiot. Poviem to Frederikovi a bude mať poriadny problém.
"No jasne Miranda. Ty si len vtedy priznáš , že si kráľovna ked ti to vyhovuje. Neradil by som ti aby si to hovorila Frederikovi. Ak neurobíš to čo ti vravím , poviem kráľovskej rade ako to bolo vážne s tebou a Jakom."-uchechtol sa. Pomaly sa postavil z kresla a podišiel k dverám. Mala som neskutočne nervy a stres. Netuším čoho je schopná kráľovská rada. Čo by mi spravila keby sa dozvedela pravdu?
Nicolas chytil kľučku a otvoril dvere, no ešte sa na mna otočil.
"Takže budeš spolupracovať ?"-venoval mi úsmev a ja som sa rozhodla pre ústup.
"Fajn"-vydýchla som nervózne. Jeho to pravdepodobne veľmi potešilo a odišiel. Mám chuť ho zabiť, no teraz musím nájsť Karin.
Rozhodla som sa , že si na seba musím zobrať niečo elegantne. Otvorila som svoj šatník a začala sa prehrabávať. Rozhodla som sa pre elegantne tmavomodré nohavice , bielu blúzku a čierne opätky s jemnou špičkou. V kúpeľni som sa upravila a následne sa vydala za Karin. Prišla som do kuchyne kde sa mi konečne podarilo nájsť nejaké slúžky.
"Vie mi niektorá z vás povedať kde je teraz Karin?"-jemne som zvýšila hlas na moje zaneprázdnené slúžky. Všetky sa odrazu pozreli na mna. Jedna ku mne prišla s úsmevom.
"Poďte za mnou pani moja"
Celu cestu som ju nasledovala. Vôbec som netušila , že ma tento hrad nekonečne veľa izieb alebo komnát lepšie povedané. Slúžka zastala pri veľkých zlatých dverách.
"Ďakujem."-poďakovala som sa a slúžka s úsmevom odišla.
Zaklopala som na dvere a čakala kým ma pozve dnu. Stala som na mieste asi dve minuty a nikto sa neozýval. Prišlo mi to divne a možno je v kúpeľni. Aj tak mi to nedalo a otvorila som opatrne dvere a nakukla dnu. Bol tu dosť veľký neporiadok. Z jej veľkého šatníka boli vyhádzané niektoré veci a všade na posteli nejaké pokrčené papiere. Z kúpeľni som odrazu započula tichý plač. Hneď som pochopila , že je psychicky na dne. Presne ako som bola aj ja. Podišla som k dverám a Zaklopala.
"Karin to som ja Mia"-potichu som sa k nej ozvala. Odrazu prestala plakať a rýchlo mi otvorila dvere. Vyzerala strašne. Uplakané červene oči , strapaté vlasy a neskutočne kruhy pod očami.
"Celu noc som nespala. Ja už nemám šancu ujsť pred touto svadbou."-začala plakať a hodila sa mi okolo krku. Jemne som ju objala a začala ju hladkať po chrbte.
"Ach Karin tak veľmi s tebou súcitim. Viem úplne presne čo prežívaš, to iste som prežívala aj ja. Tiež som neunikla pred svadbou."-prestala ma objímať a pozrela na mna. Utrela som jej slzy a usmiala sa.
"Musíš byt silná. Nesmieš sa dať zlomiť nejakým odporným chlapom. Teraz sa oblec , namaľuj a pôjdeme ti vybrať svadobné šaty."-pokúsila som sa o falošný úsmev aby sa necítila až tak zle.
"Ja už mám šaty."-povzdychla si.
"Vážne? Lebo Nicolas mi vravel , že mám ísť s tebou nejaké vybrať."-bola som prekvapená.
"Chcem si zobrať šaty mojej Mami. Chcela aby som ich mala na sebe keď sa budem vydávať."-posadila sa na veľký ružový gauč a pozerala do blba.
"Tak poďme sa niekde zabaviť. Hocičo čo ťa rozveseli!"-snažila som sa ako som len mohla ale vidím , že je z toho zničená až priveľmi.
"Ďakujem Mia. Cením si to veľmi ale teraz by som chcela byt sama."-natiahla na seba veľkú sivú deku a pozrela na mna so slzami v očiach.
"Dobre moja rešpektujem to. Prídem ťa pozrieť večer. Zatiaľ ahoj."-usmiala som sa a odišla. Celu cestu naspäť do mojej izby som uvažovala nad tým aké boli tie moje prvé dni po svadbe. No hrozne! Nechcem na to znova mysliet. Rýchlo som vošla do izby a všimla si na kresle položené krásne šaty. Z kúpeľne bolo počuť tečúcu vodu, takze mi tie šaty kúpil Frederik. Zobrala som šaty do rúk a poriadne si ich prezrela. Boli nádherne, hneď som si ich chcela vyskúšať no v tom sa otvorili dvere z kúpeľne. Pohľad mi padol na Frederika v boxerkách ako sa prijemne usmieva. Prevrátila som nad ním oči a otočila sa naspäť k šatám. Podišiel ku mne a objal ma zo zadu.
Privoňal k mojim vlasom a dodal:
"Už ťa ten most omrzel čo?"-zasmial sa neskutočne sladkým hlasom.  V duchu som sa nad tým musela zasmiať .
"Nie , stále by som bola radšej pod mostom ako tu."-vzdychla som a položila šaty na kreslo.
"Čo ti v tom bráni?"-zasmial sa a otočil si ma ,aby sa mi pozeral do tváre.
"Ty ! Nedovolil by si aby som odišla."-štuchla som doňho prstom a vzdialila sa.
"Pravda . Páčia sa ti šaty , ktoré som ti kúpil ?"-usmial sa na mna a zobral šaty do rúk. Podišiel ku mne a začal mi ich podávať.
"Sú nádherne ale aj tak ti neodpustím za tvoje správanie."-zobrala som šaty do rúk a tvárila sa neutrálne.
"Chod si tie šaty vyskúšať ."-úplne odignoroval moju poznámku. Znova som dostala nervy. Radšej som rýchlo odišla do kúpeľni vyskúšať si šaty . Keby som pri ňom ostala ,tak na 100% by som mu prijebala. Možno by ho to konečne zobudilo a uvedomil by si čo mi spôsobuje.
Šaty mi padli ako uliaté , vyzerala som nádherne. Frederik mi vie vybrať šaty presne podľa môjho štýlu. Vyšla som pomaly z kúpeľni a čakala ako zareaguje Frederik. Frederik mi bol otočený chrbtom , mal na sebe biele tepláky a práve si obliekal čierne tričko.
"Páčia sa mi tie tvoje biele obtiahnuté tepláčky. Možno si ich privlastnim."-zasmiala som sa a vtedy mi venoval úsmev.
"Kľudne. Mám takých plno. V tých šatách vyzeráš úžasne. Dnes som cely tvoj , nemám žiadnu prácu. Mohli by sme sa zabaviť"-pozeral na mna zvláštnym úsmevom. Vôbec som jeho narážku nepochopila.
"Ako zabaviť?!"-pozrela som naňho vražedným pohľadom a dala ruky v bok.
"Si krásna. Mám chuť na teba. Nebudem násilný. Ak budeš chcieť tak vtedy."-podišiel ku mne a pozeral mi do očí. Bola som zhrozená, ako môže odomna niečo take chcieť.
"Tak po prvé som tehotná a za ďalšie nikdy s tebou dobrovoľne nebudem spať!"- zvrieskla som naňho a s ním to nič nespravilo.
"Miranda nekrič po mne . Snažím sa byt k tebe milý !"-začal zvyšovať hlas a ja som začala báť.