Neubližuj mi , už nevladzem !!!

23.Kapitola

Pozeral na mna vystrašene a nevedel čo povedať. Môj spontánny nápad prekvapil aj mna no všetko čo som povedala bola čistá pravda.
"Jake prosím musíš mi pomôcť!"-začala som plakať. Rýchlo podišiel ku mne a zotrel mi slzy z tvári. Objal ma tak silno aby som mu náhodou neutiekla.
"Urobím to! Pre teba všetko miláčik!"-pošepkal a dal mi pusu na hlavu. Vrátili sme sa naspäť k dievčatám ktoré sa na nás usmievali , pretože si určite mysleli , že sa na záchodoch robili neslušne veci. Bolo skoro desať hodín takze som mala polhodinu na povedanie pravdy čo sa všetko stalo. Všetko som im vysvetlila a pozerali na mna ako na jednorožca. Jake iba smutne dosvedčil , že je to všetko pravda. Je 22:15 super. Vybrali sme sa všetky na parkovisko. Nasadli sme do aút a išli ku Sabrine domov. Zastavil pred domov a rýchlo mi bežal otvoriť dvere. Pri odchode sa so mnou poriadne objal a sľúbil , že po mna príde zajtra hneď ako sa bude dať a odídeme ďaleko. Nasadol do auta a odišiel. Stala som na príjazdovej ceste a sledovala odchádzajúce auto. Neviem či to bol práve najlepší nápad ale už to nezmením. Holky ma po chvíli odvliekli do domu. Sedeli sme v obývačke , sledovali telku a žrali popcorn. Každá z nás bola ticho, každá sa bála niečo povedať a ja som sa zasa nechcela s nikým rozprávať. Po pár minútach sa ku mne ozval Sara tichým hlasom.
"Mia kde chcete utiecť? Si si istá týmto plánom? Bojím sa o teba!" Slzy jej stekali po líci a ja som nevedela čo povedať. Vstala som z kresla , sadla som si vedľa nej na gauč a poriadne ju objala.
"Neviem či to je dobrý nápad. A vôbec netuším kam pôjdeme , no jedno je iste! Nezostanem už ani sekundu v tom skurvenom dome!"-pozerala som na ňu so slzami v očiach.
"Hneď ako sa niekde ubytujete alebo sa niekde usadíte , ozvy sa nám! Prídeme za vami na dlhu návštevu."- ozvala sa Sandra so smiechom. Bola som šťastná , že ma chápu.
"Ďakujem sestričky! Ste mojou najväčšou oporou."-vtiahla som ich všetky do veľkého objatia na gauči. Po chvíli sme sa začali smiať a rozprávať sa úplne o iných veciach , čo mi dosť zdvihlo náladu.
Po chvíľu som bola neskutočne vyčerpaná a začala som zívať.
"Holky ideme už spat?"-opýtal som sa. Všetky prikývli unavene, nebola som jediná kto mal ťažký deň. Sabrina ma tiež obrovský dom ako ja a každá z nás ma svoju izbu. Ale dnes som nechcela byt sama v izbe. Potrebovala som mat pri sebe kamarátky.
"Nebudeme spat všetky spolu v Sabrininej izbe? Nechcem spat sama."
Začali sa chichotať a súhlasili. Sabrina mala veľkú manželskú posteľ , takze sa tam zmestime aj 4. Umyli sme si zuby a prezliekli sa do nejakých pohodlných veci na spanie. Ľahli sme si na posteľ a mali sme kopu voľného miesta. Nechápem načo je Sabrine taká veľká posteľ ale teraz som za ňu rada. Sabrina spala na jednom kraji postele ja hneď vedľa nej , vedľa mna Sara a na druhom kraji Sandra.
Pomaly som zatvorila oči a nechala sa uniesť temnotou spánku.....