Forever or never ✔

&26&

,,Šípková Ruženka! Hej! Vstávať!" skáče mi Zaira po posteli.
Iba sa pretočím na druhú stranu a perinu si posuniem až na koniec nosa.

,,Fuj to, Zaira!" zakňučím.
,,Ja nie som pes." buchne ma vankúšom.
,,Au. Zlá Zaira." uškrniem sa.
,,Ak ma ešte raz nazveš ako psa, tak prisahám, že ti počúram koberec."

,,Dobre, už vstávam."pretočím očami.

,,Tu máš." pristúpi ku mne Zaira s darčekom v rukách.
,,Načo to je?"opýtam sa zmätene. Zaira vezme do rúk mobil a ukáže prstom na dátum.
Dnes je pätnásteho? Dnes mám narodeniny! Dvadsať! Dvadsať rokov.

,,Nehovor, že si zabudla." zamračí sa.
,,Možno." usmejem sa.

,,No, otvor to." nechá to tak.
Zoberiem si od nej darček a otvorím ho. Najprv sa dostanem cez papier až to nakoniec nájdem.

Zoberiem do ruky šedé šaty!? Sú nádherné.

,,Zaira?" opýtala som sa.
,,Páčia sa ti?" zasmiala sa.

,,To nemyslíš vážne!" zakričím.

 ,,Sú úžasné!" zapištím. Takéto zvuky by som mala prestať vydávať, lebo sem nabehne nejaké zviera na párenie.

,,Tak fajn. Choď si ich vyskúšať." naženie ma do kúpeľne.

Zhodím zo seba pyžamu a dám si šaty. Rozčešem si vlasy a potom si spravím drdol.

Dám si trochu make-upu a vyjdem z kúpeľne.
Zaira vyvalí oči.

,,Vyzeráš ako moderná popoluška." zaškerí sa.

,,A teraz poď za mnou." chytí ma za zápästie a vedie preč z izby.

ALECOV POHĽAD:

,,Myslíš, že sa jej to bude páčiť?" pozriem neveriacky na Jacea. Dnes ráno som zháňal darček pre Sophiu.

Dúfam, že sa jej to bude páčiť. Dal som si veľa práce s oslavou pre ňu.

Plán je taký, že Zaira dôjde pre Sophiu a privedie ju sem, do zasadačky. Tu sú všetci schovaní a prichystaní zakričať 'Prekvapenie'.

,,Zaira, kam ma to vedieš?" počujem ju z diaľky.

SOPHIIN POHĽAD:

Zaira ma vedie uličkami, a musím priznať, že sa mi začína točiť hlava.
Bolo to vpravo alebo vľavo? Sama neviem.

Zaira vojde do miestnosti- pravdepodobne do telocvične- ale je tu tma takže ja sa zastavím.
,,Zaira?"volám na ňu. V tej tme sa nič nedá vidieť.

,,Prekvapenie!!"zakričí niekto a rozsvietia sa svetlá. Vyvalím oči. Sú tu všetci z Inštitútu. Majú prskavky v rukách a darčeky. A nad nimi je transparent VŠETKO NAJLEPŠIE K NARODENINÁM SOPHIA!

,,Ľudia to ste nemuseli." usmejem sa.
,,Ale veľmi ďakujem!"

Prejdem do stredu a objímem mamu a otca.

,,Ďakujem." šepnem.

 ,,Vieš, dvadsiate narodeniny sú už niečo." zasmeje sa mama.

,,Idú sa rozdávať darčeky!" Zhúkne niekto. Odlepím sa od mami a otca. Utriem si chrbtom ruky neposlušnú slzu, čo vypadla.

Za chrbátom mal otec darček. Vytiahol ho a podal mi ho. ,,Toto je od nás." usmial sa. ,,Otvor to."

Otvorila som darček. Darček bol menší, ale mne dokonale stačil.
Vnútri bol prsteň. Nie len tak obyčajný ale starodávny. Tento prsteň som videla doma na rôznych portrétoch, ako ich ľudia mali na rukách. V našom rodinnom sídle.

,,Tento prsteň sa dedí z pokolenia na pokolenie. Mne ho dal môj otec a ja ho  dám teraz tebe." usmial sa otec.

,,Veľmi ďakujem." zasa som ich objala.

Ešte som dostala veľa rôznych darčekov. Ale najviac som sa tešila na ten jeho. Nevidela som ho od včerajšieho večera. Nerada to priznávam ale, chýba mi. Veľmi.

,,Sophia?"opýtal sa Jace. ,,Áno?" otočila som sa naňho.'

 ,,Vieš o tom, že Alec to urobil pre teba, že?" nadvihol obočie.
,,Čo urobil pre mňa?" nechápem.

,,Túto oslavu. Všetko to naplánoval. A bolo by dobré sa mu za to odvďačiť."uškrnul sa. A kývol hlavou k rohu zasadačky. Stál tam. Usmieval sa na mňa. A v ruke držal dva poháre šampanského.
,,Ďakujem, Jace."usmiala som sa. ,,A ty by si mal ísť za Zairou." Jace stuhol a nabral trocha červenej farby. No nič nepovedal a išiel preč.

Ahoj!
Je tu ďalšia časť.
Dúfam, že sa ti páčila.
Ak áno, zanechaj votes alebo nejaký pekný komentár.
Ďakujem tvoja:

Sofinka12